Tri dni Žilinského literárneho festivalu nabité výborne vystavaným programom sa niesli v téme Literatúra spája, pretože to je to, čo v súčasnosti potrebujeme ako soľ. Počas teplých slnečných dní prešlo dverami Novej synagógy množstvo známych hostí a návštevníkov, ktorí si mohli vypočuť zaujímavé diskusie, užiť si koncerty, divadelné predstavenie, workshopy či len tak podebatovať so známymi i neznámymi, posedieť na terase či nakúpiť knihy na knižnom trhu, ktorý sa tentoraz konal už od piatku poobede do soboty večera. Teda bohatší nakupovali a chudobnejší si v nich listovali, lebo ako sme sa nedávno dozvedeli, chudobní knihy nekupujú, knihy sú výsadou bohatých. Autorkou tohtoročného merchu je známa výtvarníčka Ivana Šáteková, jej ilustrácia je použitá na plagáte aj plátenných taškách.
Otvorenie festivalu
Na festivale by ste nezazreli ani jednu zachmúrenú tvár. Od momentu, keď Pavol Labuda a Ľuboš Mišík privítali literárnych hostí, moderátorov, moderátorky a návštevníkov, vládla v Novej synagóge uvoľnená, priateľská a pozitívna atmosféra. Slnko sa štrbavo usmievalo, rozhadzovalo priehrštia zlata, zabŕdalo do debatujúcich na terase, vyzliekalo kabáty a stalo sa ikstým vítaným festivalovým hosťom. Lepšie počasie si organizátori a návštevníci nemohli priať.
Šnúra festivalových diskusií sa začala besedou s poľskou novinárkou Aleksandrou Wojtaszekovou o jej knihe Fjaka, v ktorej sa podrobne venuje obľúbenej dovolenkovej destinácii – Chorvátsku. Na pódiu ju vystriedala Denisa Gura Doričová. Predstavila zbierku rozhovorov Na druhý pohľad a vyspovedala Jána Markoša, Ivana Ježíka a Soňu Holúbkovú. Po koncerte kapely Charm Kids si návštevníci poobliekali kabáty, z ktorých ich popoludní povyzliekalo slnko, a pokračovali v priateľských debatách, nedočkavo očakávajúc piatkový program, ktorý bol naozaj zaujímavý. Veď napokon ako každý deň.
Debaty, workshopy, koncerty
Piatkový program otvoril „islandofil“ Martin Pročka, na pódiu v kaviarni predstavil svoj nový cestopis o Islande a prezradil, ako ľahko sa dá v tejto nádhernej krajine „utopiť“ auto. Svoje rozprávanie doplnil premietaním fotografií. V hlavnej sále sa pred plným hľadiskom predstavil historik Jakub Drábik a porozprával o svojej novej knihe Dejiny sú mega, ktorá je plná zaujímavých a často vtipných historiek z histórie. Keďže je odborníkom na fašizmus, padli aj otázky o tejto téme. Kým skončil podpisovanie knihy, na druhom pódiu v kaviarni sa začala debata s Ivanou Gibovou nielen o jej najnovšom románe Babička©. Nasledovala debata Michala Hvoreckého s politológom Grigorijom Mesežnikovom o knihe Bol som na zozname vraha zo Zámockej, v ktorej v rozhovoroch s Jánom Štrasserom porozprával o svojom detstve a dospievaní v sovietskom Rusku, o príchode do Československa a živote v novej domovine, ale taktiež o vojne na Ukrajine a situácii na Blízkom východe.
Pri diskusii s Marekom Hudecom by ste počuli v sále spadnúť špendlík. Reč bola o vražde dvoch kvír ľudí pred bratislavskou Teplárňou. Hudec je autorom knihy Spúšť, ktorá mapuje najčernejší deň v moderných slovenských kvír dejinách a popritom sa obzerá aj do minulosti LGBTI+ komunity. Diváci si mohli vypočuť aj diskusiu s významným nemeckým editorom a vydavateľom Petrom Grafom a taktiež s akademickým maliarom Stanom Lajdom odhaliť tajomstvo Leonardovej Poslednej večere.
Dobrá dramaturgia – základ úspechu
Dramaturgička Ivana Krekáňová prezradila, že sa snažia vyberať takých hostí, ktorých aktuálna tvorba organizátorov oslovila. „Niektoré diskusie zároveň vznikajú v spolupráci s vydavateľstvami či ďalšími organizáciami aktívnymi v oblasti kultúry a vždy nás poteší, ak z toho vznikne niečo špeciálne, čo tomu dodá osobný rozmer. Tento rok sme napríklad mali vďaka spolupráci s Literárnou baštou ako hostku Susanne Gregor, ktorá pochádza zo Žiliny a do rodného mesta sa vrátila po tridsiatich rokoch; alebo vďaka skvelej zhode okolností uviedli niekoľkými slovami premietanie filmu Martin Pollack: Pohľad do priepasti hneď traja z tých, ktorí sa na jeho vzniku podieľali: Michal Hvorecký, Jakub Julény a Slavomír Sochor,“ priblížila Ivana Krekáňová.
V sobotu okrem Susanne Gregor vystúpili na pódium aj Ivan Zaťko a Samo Marec s workshopom a besedou na tému Ako vydať knihu pomocou crowdfundingu. Júlia Sherwood a Oľga Gyarfášová porozprávali o tom, ako sa žilo v rokoch normalizácie. Zaujímavá bola aj prednáška realizátorov projektu Považskej galérie umenia, predstavenie nového čísla časopisu Verzia, Ján Hrustič a Monika Kompaníková porozprávali o svojej knihe Umenie blízkosti, Pavol Labuda vyspovedal českého filozofa Tomáša Koblížka, návštevníci si nenechali ujsť debatu so spisovateľom a režisérom Jindřichom Mannom, ani s dvojnásobným finalistom Anasoft litery Jakubom Juhásom. Na svoje si prišli aj milovníci haiku a strávili príjemné poetické doobedie s Evou Urbanovou a Matúšom Nižnanským.
Keď je dobre, čas letí prirýchlo
Organizátori, samozrejme, nezabudli ani na detských návštevníkov a pripravili pre nich divadelné predstavenie Kedy stromy spievajú, ktoré odohralo Divadlo na hojdačke, workshop nadväzujúci na rovnomenné predstavenie a knihu, interaktívnu besedu s poľskou spisovateľkou Agnieszkou Taborskou o knihe Lietajúce žirafy a workshop animácie s Petrom Pyppom Dlhopolčekom.
Skôr než sa brány festivalu zatvorili, návštevníkov svojím koncertom očarila balkánska speváčka, klaviristka a etnomuzikologička Aida Mujačić. Na záverečnej afterparty si tí, čo vydržali až do konca, užili veľký kopec zábavy. Nemôžem nespomenúť skvelých barmanov, ktorí sa počas celého festivalu fantasticky starali o účinkujúcich aj hostí, a taktiež dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, ktorí a ktoré sa podieľali na zabezpečení príjemnej festivalovej atmosféry.
Atmosféra napĺňa pozitívnou energiou
Keď sa v sobotu večer niektorí hostia lúčili, pristavila sa pri mne moderátorka Monika Nagyová so slovami: „Konečne som pochopila tvoje nadšenie zo Žilinského literárneho festivalu. Bolo to tu úžasné. Túžim sa sem o rok opäť vrátiť.“
Aj dramaturgička festivalu Ivana Krekáňová akcentovala atmosféru festivalu. „Už to asi znie ako klišé, ale všetky tie stretnutia so skvelými ľuďmi, autormi, starými kamarátmi aj novými známymi je pre nás na našom festivale to najkrajšie a napĺňa nás veľmi pozitívnou energiou. A to, že sa festival koná v nádhernom priestore Novej synagógy, atmosféru len umocňuje.“
V Žiline sa každoročne na jeseň otvárajú brány najväčšieho stredoslovenského literárneho festivalu. Tento rok sa konal už 21. ročník Žilinského literárneho festivalu, ktorý organizuje občianske združenie ŽLF v spolupráci s kníhkupectvom Artforum v Žiline a kultúrnym centrom Nová synagóga. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a mesto Žilina.
Ivana Zacharová