Simon Shuster: Zelenskyj (prel. Peter Tkačenko, N Press 2024)
Zvlčilý svet potrebuje drsnejších hrdinov
Americký novinár Simon Shuster zostal v knihe o ukrajinskom prezidentovi verný svojej profesii. Nepodujal sa napísať nekritický oslavný portrét hrdinu. Ponúka informačne dôsledný a do širších kontextov postavený príbeh muža, ktorý dorástol na lídra v zrýchlenom režime.
Statočnosť na hranici bláznovstva
Shuster už sedemnásť rokov píše pre Time o Rusku a Ukrajine. Ako prvý zahraničný novinár prišiel na Krym v čase jeho anexie ruskými vojskami. So Zelenským sa stretol v roku 2019, absolvoval s ním potom mnohé rozhovory a cesty. Pozná jeho povahu a slabé miesta.
Po začiatku plnoformátovej ruskej invázie proti Ukrajine vo februári 2024 zblízka sledoval dramatické zmeny v prezidentovom živote. Videl, ako v podzemí prezidentského paláca v Kyjeve spolu s najbližšími spolupracovníkmi trávi celé dni a noci. Vnímal prezidentovu manželku Olenu v novej situácii. Shuster nahliadol do udalostí a ich aktérov hlbšie ako ktokoľvek iný, napriek tomu nepodľahol nekritickému obdivu.
Rozprávanie o Zelenskom nebeží v obyčajnom chronologickom usporiadaní. Najnovšie príbehy spojené s obranou pred ruskou agresiou sa striedajú s návratmi k začiatkom Zelenského politickej kariéry. Počas kampane sa autorovi javil ako naivný charizmatik. Časom prišiel o veľkú časť nevinnosti. A nakoniec sa stal vojnovým prezidentom. „Svojou tvrdohlavosťou, sebaistotou, pomstychtivosťou, netaktnosťou, statočnosťou na hranici bláznovstva, odolnosťou proti nátlaku absorboval hnev a odpor svojho národa a zrozumiteľne ho tlmočil celému svetu.“
Mnohí Zelenského prirovnávajú k Winstonovi Churchillovi. On sám bol voči tomu kritický. Naopak, vyzdvihol Charlieho Chaplina, pretože počas vojny využil na boj proti fašizmu zbraň v podobe informácií. Chce napodobniť práve tento druh vplyvu.
Čo bude po zhodení vojenskej mikiny?
Zelenského zlyhania nie sú v knihe tabu. Neznáša na javisku súperov. Aj preto sa zbavil generála Zalužného, ktorého pôvodne práve on vytiahol do najvyššej armádnej funkcie. Ignoroval varovania pred inváziou a voči Putinovi bol pred začiatkom veľkej vojny trestuhodne naivný. Prezident je citlivý na kritiku. Uprostred vojny očakáva dôveru a veľkorysosť k prípadným chybám. Ako však zvládne budúcnosť, keď opadne vďačnosť a eufória z toho, že sa komik zmenil na vodcu?
Komplikovaný je aj celý svet okolo prezidenta. Západní lídri ho predtým len blahosklonne prehliadali, alebo ho počúvali na pol ucha. Po začiatku veľkej ruskej invázie mu boli ochotní poskytnúť akurát tak miesto na exilový výkon funkcie.
Keď pochopili, že tento muž z boja neuteká, trvalo im mesiace, kým začali prakticky pomáhať. Občas si západní politici posťažujú na nedostatok vďačnosti. Zelenského logika bola a je úplne iná: nie je čas na takéto predstavenia, v hre je vážny a šialený nepriateľ, urobím všetko pre Ukrajinu. Toto odhodlanie mnohých irituje, ale bez neho by dnes nad Kyjevom viala ruská zástava.
Na Ukrajine sa dejú veci, ktoré prevrátili alebo vymazali mnohé očakávania a ilúzie. Po ruskej agresii je nový aj obraz hrdinu. Už nepotrebujeme obdivovať celebritu s dokonalým úsmevom a prívetivými rečami. Svet sa zvlčil, a tak musia byť aj jeho hrdinovia drsnejší. Ak ide o prežitie, kozmetika je nanič.
Zostáva dúfať, že prezident Zelenskyj raz vyzlečie vojenskú mikinu a oblečie si vyžehlený oblek zavesený v jeho pracovni. A hádam sa tak nestane len zásluhou falošného mieru, za ktorý sa bude celý svet hanbiť. V takom prípade by aj premena z komika na vážneho, utrápeného muža bola zbytočná.
Ľubomír Jaško