Joseph Berger: Elie Wiesel. Prelomiť mlčanie (prel. Peter Tkačenko, NPress 2024)
Mlčanie môže byť pohodlnou cestou k zabudnutiu. Elie Wiesel sa v úlohe svedka tragédie a proroka osvedčil. Jeho zásluhou je povedomie o holokauste jedným z najsilnejších nástrojov prevencie pred budúcimi katastrofami a krutosťami.
Preživší
Elieho detstvo v rumunskom Sighete, rušnom a rozmanitom mestečku neďaleko maďarských a ukrajinských hraníc, bolo harmonické. Miestni Židia sa hlásili k chasidskej viere, a tak duša chlapca rýchlo nasiakla chasidským štýlom, chuťami, melódiami a extatickým vzývaním prikázaní.
Počas vojnových deportácií Wieselovcom nepomohlo ani to, že Sighet je na okraji Európy. Po úvodných rokoch relatívneho optimizmu zomrel Elieho otec po príchode z Osvienčimu do Buchenwaldu. Zmorený dyzentériou nedokázal vstať, esesák mu uštedril ranu do hlavy a potom jeho telo počas noci previezli do spaľovne. Neskôr Wiesel priznal, že neplakal. „Bolelo ma, že nemôžem plakať. Ale nemal som viac sĺz.“ Po otcovej smrti sa mu zdalo, že už na ničom nezáleží.
Šestnásťročnému chlapcovi sa v tej chvíli zmenil svet. „Stal sa miestom, v ktorom zo dňa na deň môže zavládnuť šialenstvo brutálnych mučiteľov a ľudí obmedzených na zúfalé a ponížené tvory, ktorým nepatria mená, len čísla.“
Literárne nadaný mladík sa postupne a s mnohými ťažkosťami predieral dopredu. Formujúce roky zažil ako novinár v Paríži a potom v New Yorku, keď písal pre noviny vychádzajúce v jidiš.
Záväzok byť poslom
Desať rokov po masovom vraždení Židov sa zdalo, že svet chce na túto tragédiu zabudnúť, mala vyblednúť v návaloch povojnovej eufórie a úspechov. Wiesel s číslom vytetovaným na predlaktí odmietol hru na mlčanie. Jeho knižné memoáre Noc priniesli silnú výpoveď o hrôzach holokaustu, ale trvalo roky, kým sa posolstvo knihy presadilo v povedomí svetovej verejnosti. Podľa väčšiny autorov práve Wiesel ako prvý označil vojnovú genocídu Židov za holokaust.
Wiesel sa postupne stal prorockým hlasom. Rozprával a písal osobné svedectvá aj príbehy iných. Sám v sebe hľadal zoči-voči tejto neuchopiteľnej hrôze vieru aj dôveru v schopnosť ľudstva ubrániť sa novým prívalom nenávisti.
Rečnil na najrozličnejších fórach a upozorňoval na aktuálne podoby rasovej, náboženskej či národnostnej neznášanlivosti. Nebolo všetko priamočiare – občas vyvolal nesúhlas politickým postojom alebo príliš jednoznačnou podporou izraelského štátu. Dokonca v priamom prenose napomenul Ronalda Reagana, keď sa chystal navštíviť nemecký cintorín s hrobmi príslušníkov SS.
Wiesel sa stal verejným intelektuálom, akademikom, spisovateľom i zapáleným aktivistom. Jeho úsilie bolo odmenené v roku 1986 Nobelovou cenou za mier. Životný príbeh prostého chlapca zo Sighetu dospel ku skvostnému finále. Stále potvrdzoval svoje presvedčenie: „Netlmočiť skúsenosť znamená zradiť ju. Dlhujem zosnulým svoje spomienky. Mám záväzok stať sa poslom, tlmočiť dejiny ich zmiznutia, dokonca aj keď je to znepokojivé, aj keď to prináša bolesť.“
Novinár Joseph Berger napísal realistický životopis najslávnejšieho Preživšieho. Neuniká k falošným spôsobom úcty. Dokumentuje aj polemiky, ktoré patria k Wieselovým románom a jeho angažovanosti.
Prelamovať mlčanie znamená riskovať odmietnutie či nepochopenie. V obetiach sa jatria hrozné spomienky a vinníci sa krčia pred vlastným hriechom. Pre čitateľa, ktorý dnes môže vziať do rúk desiatky až stovky titulov kníh o holokauste, je táto kniha upozornením na človeka, ktorý sa postaral o záchranu pamäti.
Ľubomír Jaško