Deborah Freedmanová: Miestami oblačno (prel. Daniela Vámošová, Albatros 2024)
Ak chcete pozorovať oblaky, nemusíte hľadieť na oblohu – namiesto toho sa môžete zahľadieť do knihy Miestami oblačno. Okrem pozorovania oblakov vám ponúka aj bohatú nádielku „oblačných faktov“…
Knihu obývajú oblaky a dva zajačiky – vyzerajú takmer rovnako, ale pohľad na svet, presnejšie, na oblaky, majú odlišný.
Jeden sa necháva unášať fantáziou – tamten oblak vyzerá ako cukrová vata, henten ako teplučká perina a tamtie vyzerajú ako obrovské zázračné fazuľky rozsypané po oblohe. Druhý zajačik zdvíha zrak k oblohe a oznamuje, aký oblak v skutočnosti vidíme. Na oblohe nie je oblačná cukrová vata, ale oblak cumulus, oblačná teplučká perina je v skutočnosti oblakom zvaným stratus, na oblohe nie sú obrovské zázračné fazuľky, ale oblak cirrocumulus. A kniha sa ešte ani zďaleka nekončí! Prvý zajačik zbadá na oblohe ešte všeličo nevídané. Chumáčiky vaty, šľahačku, medúzu, lietajúci tanier, hráškovú polievku…
Deborah Freedmanová sa venovala oblakom, téme, ktorá je v detských knihách veľmi vzácna. Privádza deti za sympatickými zajačikmi a dáva im príležitosť skúmať spolu s nimi oblaky. Jeden z nich hľadí na oblaky očami dieťaťa, jeho fantázia šantí naplno. Druhý na ne hľadí očami vedca, siahajúc po odborných znalostiach. Detský pohľad dieťa poteší, pošteklí jeho fantáziu, povedie k vysloveniu vlastných názorov. Vedecký pohľad dieťaťu ponúka pútavé fakty.
Zaujímavé fakty prichádzajú aj po rozlúčke so zajačikmi. Nasleduje totiž stručná teória – ako vznikajú oblaky, desať hlavných druhov oblakov atď.
Po prečítaní tejto knihy už asi pozorovanie oblohy nebude také ako predtým. V mysli sa totiž ľahko vynorí spomienka na dva zajačiky a azda nastane aj pátranie v pamäti, ako sa volá práve videný oblak… Kniha je vhodná pre deti od štyroch rokov.
Devon Sillett, Nicky Johnston (ilustrátorka): Zbohom, Bodka (prel. Mária Lachkovičová, Slová 2024)
Olíviu a sučku Bodku spájalo viac ako len bežné „detsko-psie“ priateľstvo. Ich priateľstvo bolo supersilné, plné výnimočných, priam superhrdinských aktivít. Olívia bola totiž superhrdinka a Bodka s radosťou vykonávala funkciu superfantastickej psej pomocníčky. Spolu robili dobré skutky, spolu dokázali vyňuchať stopu i lapiť zlodejov… Bolo im spolu tak dobre! Malo by to tak byť navždy. Žiaľ, tak to v živote nefunguje. Bodka síce bola superfanstastická, ale nebola nesmrteľná. Smrť si po ňu neprišla náhle, život z nej vyprchával pozvoľna. Prestala byť veselou, akčnou superfantastickou psou pomocníčkou. Radosť, energia a spoločenskosť sa vytratili, vystriedala ich apatia, vyčerpanosť, utiahnutosť.
Olívia stratila chuť byť superhrdinkou a jedného dňa prišla o milovanú Bodku.
Dievčatko sa nechcelo vyrovnať s realitou, nechcelo žiť ako predtým. „Nemôže predsa žiť ako predtým, keď už po svojom boku nemá Bodku! Každá superhrdinka potrebuje pomocníčku.“
Spomienky na milovanú Bodku ju priviedli k láskavej myšlienke – daruje domov psíkovi z útulku a naučí ho chytať zlodejov. A tak sa stalo, domov si doviedla útulkáča Chumáča. No ukázalo sa, že z Chumáča sa superfantastický psí pomocník asi nestane…
Olíviin smútok z Bodkinej straty je taký silný, že sa troška z neho určite prenesie aj na dieťa, posmútia si spolu. Lenže Olívia je naozajstná (super)hrdinka! Spomienky si uchová, ale smútok a pasivitu nie. Jej novým parťákom sa stal psík, ktorý je úplne iný ako Bodka. Olívia sa s týmto faktom postupne zmierila, pochopila, že psík síce nespĺňal jej očakávania, ale to neznamená, že je s ním niečo zle. A keď sa dostavilo pochopenie, šťastie už mohlo prísť tiež.
Esther van den Bergová: Hopko sa učí plávať (prel. Denisa Stareková, Fortuna Libri 2024)
V rybníku je poriadne živo! Miestne obyvateľstvo sa pred čitateľom neschová, môže si ho pokojne a dôkladne obzrieť. Zubatú, zamračenú rybu, smiešne sa tváriaceho slimáka, vodného chrobáka, roztomilú rybku a najmä… Žabky! Je medzi nimi aj Hopko. On sa ešte úplne nezbavil svojej žubrienkovskej minulosti – má ešte drobný chvostík.
Mama oznamuje drobcom, že je načase naučiť sa správne plávať. Ide sa do plaveckej školy! Začína sa splývaním na chrbte. Hopkovým súrodencom to ide výborne. Jeho výkon nemožno označiť ako výborný, ale nakoniec sa naučí splývať na chrbte aj on. Žabky však zatiaľ nemôžu tvrdiť, že vedia správne plávať. Musia sa ešte všeličo naučiť a usilovne trénovať – ako majú kopať nohami, znakom zaplávať na druhý breh, plávať pod vodou, plávať štýlom prsia, plávať v maskách. Žabí žiačikovia napredujú, Hopko s ťažkosťami tiež, a zrazu ich od diplomu z plávania delí posledná disciplína…
Príbeh o drobnom Hopkovi, ktorému plávanie nejde tak šikovne ako jeho súrodencom, poteší deti nádhernými a úsmevnými ilustráciami a sympatickým hrdinom. Tento žabí príbeh im ukazuje, že život nám občas servíruje náročnejšie výzvy, ktoré nie je ľahké zvládnuť, napredovanie sa môže zdať pomalé, vyčerpávajúce, priťažké. Bola by však škoda vzdať sa. Ak sa nevzdáme, šanca, že dosiahneme úspech, nás neopustí.
Robert Starling: Dráčik, upokoj sa! (prel. Marta Hlušíková, Ikar – Stonožka 2024)
Rúfus je spoločenský dráčik. Rád trávi čas so svojou rodinou a priateľmi. S niektorými kamarátmi sa stretáva často, s inými zriedkavo, napríklad s malou dračicou Elisou, ktorú nevidel, odkedy sa skončil Dračí tábor. Rúfus túži znova sa s ňou stretnúť a jedného dňa zistí, že sa tak čoskoro stane – k stretnutiu má dôjsť budúci víkend, keď sa bude konať letná slávnosť. Rúfus po stretnutí s kamarátkou veľmi túži, ale jeho myseľ nezaplavia myšlienky na spoločne zažitú zábavu, ba ani radosť či netrpezlivosť. Dráčik sa začne cítiť… akosi čudne. Akoby mal horúčku, ani chvíľu neobsedí, ani jedlo v sebe neudrží. Trápi sa, myseľ mu zapĺňajú nepríjemné otázky. „Čo ak sa s ním Elisa nebude chcieť hrať? Čo ak nebude mať rada jeho priateľov? Čo ak si oni obľúbia viac ju ako jeho? Čo ak… čo ak… čo ak?“ Dráčik by sa mal upokojiť, no sám to asi nezvládne…
Deti už mohli zažiť tri „knižné pobyty“ v Rúfusovom svete, vidieť, čo dráčika práve trápilo, aké silné emócie ním lomcovali. Vždy sa niečo dôležité naučil, načerpal nové skúsenosti, ale stále to bol ten „starý dobrý Rúfus“, ktorého si deti obľúbili pre jeho citlivosť, priateľskosť, ich vzájomnú podobnosť. Kniha Dráčik, upokoj sa! sa od svojich predchodcov v ničom nelíši. Titul je vhodný pre deti od osemnástich mesiacov.
Jana Korčeková – Autorka je knihovníčka