Akú knihu momentálne čítate?
Laure Murat – Proust, roman familial, s vypätím všetkých síl po francúzsky.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate?
Prvá knižka, na ktorú si pamätám, bola Zlatovláska od výtvarníka Štefana Cpina. Vedela som ju naspamäť a veľmi dlho som chcela vyzerať ako dievča – zlatovláska na obálke. Mala dlhé plavé vlasy a v nich vtáčiky…
Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne Vám ju čítali rodičia alebo súrodenci?
Prvá kniha, ktorú som čítala, bola knižka Martina Hranka s ilustráciami Ondreja Zimku Furko a Murko. Tú som čítala nahlas aj sestre. Nedávno som ju našla u nás v knižnici na burze a darovala sestrinmu vnukovi. Ale prvou knižkou, ktorá na mňa urobila dojem, bol Dom drobných radostí od Colette Vivierovej.
Máte obľúbeného autora alebo žáner?
Mám rada Marcela Prousta, Pétera Esterházyho, Ruda Slobodu, Dušana Dušeka, ale aj tatka Vinca Šikulu, páčia sa mi Dobrovodove aj Koleničove knižky, nech nie som len v minulosti.
Na základe čoho si ich vyberáte?
Zalistujem si v nich. Od niektorých autorov som čítala všetko.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
Spôsob rozprávania, vety, slová…
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Asi hej, podvedome aj vedome…
Veronika Šikulová (1967, Modra), slovenská spisovateľka
Dcéra spisovateľa Vincenta Šikulu, vyštudovala žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Prvé prózy publikovala v literárnej prílohe denníka Smena, v literárnych časopisoch Romboid, Slovenské pohľady a v zborníku mladých autorov Druhý dych (1985). Debutovala v roku 1997 zbierkou próz Odtiene, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. V súčasnosti pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku. Za prózu Medzerový plod (2014) získala cenu Anasoft litera aj Krištáľové krídlo.
Pozn. mok:
Čo čítajú tí, ktorí píšu
Oslovili sme pre web magazinoknihach.sk viacerých slovenských prozaikov a prozaičky, aké knihy čítajú a prečo, prípadne ako. Pravidlá boli nastavené tak, aby ich pri odpovediach nezväzoval ani rozsah, dokonca ani dedlajn.