Rakúska ilustrátorka Ulli Lust hovorí o práci na grafickej novele Hlasy bez ozveny.
Rozsiahla grafická novela Hlasy bez ozveny (vydal BRAK) rozoberá dva zaujímavé príbehy z obdobia druhej svetovej vojny. Vymyslená postava zvukára Karnaua prijme príležitosť postúpiť vo svojom výskume zvuku, zaviaže sa k spolupráci s nacistami v neľudských experimentoch. Rodina ministra propagandy Josefa Goebbelsa sa medzitým vyrovnáva s nepriaznivým vývojom vojny a jej príbeh sa končí šokujúcou, nikdy nevyriešenou vraždou. Hlasy bez ozveny sú pútavým, no ťaživým čítaním. Rakúska ilustrátorka ULLI LUST vysvetľuje, ako postupovala pri prepise románu nemeckého autora Marcela Beyera do komiksu. (Ulli Lust v lete vystúpi aj na Bratislavskom knižnom festivale.)
Na grafickej novele Hlasy bez ozveny ste pracovali tri roky. Je to temný, dusivý príbeh. Prečo sa vám zdalo dôležité sa na taký dlhý čas doň ponoriť?
Najprv ma zaujal ťaživý, netradične vyrozprávaný príbeh v knižnej predlohe Marcela Beyera. Jeho hrdinami sú Nemci, ktorí sú vinní za zloby druhej svetovej vojny, ale aj niekoľko detí, ktoré, predpokladáme, sú nevinné. Zdalo sa mi autorsky neobyčajné vyrozprávať udalosti z pohľadu páchateľov. Osobitým je aj pohľad, ktorý prináša do udalostí dievča, najstaršia dcéra Josefa Goebbelsa. Žije v samom jadre Tretej ríše a komentuje okolité dianie. Beyerova kniha mala mnoho stránok, vďaka ktorým si zaslúžila komiksovú adaptáciu.
Beyer vám pri prepise do nového média dal voľnú ruku. Niektoré scény ste vraj zmenili, ktoré?
Jeho text je vynikajúci, bola radosť s ním pracovať. Myslím si však, že pri tlmočení príbehu do inej formy je správne nájsť aj nový prístup k materiálu a Marcel Beyer so mnou súhlasil. Poznal moju predchádzajúcu tvorbu a, prekvapivo, dôveroval mi. Keby som sa musela otrocky držať predlohy, bolo by pre mňa ťažké si vytvoriť vlastný autorský pohľad. Je to, samozrejme, možné, no oveľa menej inšpiratívne. Dovolila som si preto zmeny, hlavne som rozšírila scény s postavou Goebbelsovej dcéry. V minulej knihe som zobrazila svoje dospievanie, a teda sa mi zdalo, že budem schopná jej príbeh dobre vyrozprávať.
Na čo ste sa sústredili?
Aby som proces lepšie vysvetlila, predstavte si, že komiksová adaptácia knihy mohla pretlmočiť len časť pôvodného textu – v tomto prípade som len tretinu priamo mohla vpísať do bublín. Grafická novela však potrebuje isté strany naviac, obrázky potrebujú priestor, aby príbeh mohol dýchať. Vyberala som, ktoré časti knihy môžem prepísať, a ktoré sa dajú prekresliť bez slov. Preto som si vymyslela pár miest a iba jednu zámerne pridala: Helga má trinásť rokov, keď sa ocitne v Hitlerovom bunkri, a Beyer nikde nespomína jej fyzické dospievanie. V komikse ju vidíte ležať na bruchu v bunkri, v posledných dňoch vojny. Helga je jedným z piatich detí, ktoré jediné dokázali porozumieť tomu, aká beznádejná je ich situácia a všíma si zmeny na svojom tele, jej prsia ju začínajú bolieť, rozumie, že nikdy nedostane šancu vyrásť. Túto zmenu som pridala aj na základe vlastného výskumu. Svedok z bunkra opisoval Helgu ako dievča, ktoré tam na rozdiel od jej súrodencov pôsobilo smutne a zdalo sa mu, že tušilo, že zomrú, no nechcela ostatných rozrušiť.
Vyžadovala si vaša kniha veľa výskumu? Napríklad, ako boli postavy oblečené, aké technológie sa používali, ako niektoré situácie a miesta vyzerali?
Áno, čítala som si všetky dostupné svedectvá a navštívila všetky miesta. Niekdajšie letné sídlo Goebbelsovej rodiny v Bogensee stále stojí. Vďakabohu, Hitlerov bunker a kancelária ríše už nie, ale zachovali sa z nich fotografie. Pôvodný text som si vybrala na adaptáciu aj preto, že som v Berlíne žila tridsať rokov a dobre poznala jeho históriu. Samozrejme, skúmala som aj šaty, dobovú architektúru. Druhým hlavným hrdinom príbehu je zvukár, takže sa v komikse veľa rozpráva o technológiách zvuku a pracuje sa s nástrojmi, ktoré boli často ojedinelé a špecifické pre tie časy. Nemôžem povedať, že som ich replikovala úplne dokonale, ale ich typ by mal byť správny. O Goebbelsovej rodine je veľmi veľa zdrojov, boli najviac dokumentovanou a vzorovou rodinou Tretej ríše.
Hoci je postava zvukára Karnaua vymyslená, dozvedeli ste sa pri výskume niečo, čo vás prekvapilo?
Hoci je vymyslený, vymodelovala som jeho vzhľad podľa telefonického operátora, ktorý tiež strávil posledné dni vojny vo führerovom bunkri, a neskôr o tom napísal svedectvo. Jeho mladícka, bezbranne pôsobiaca tvár dobre ilustrovala Karnauov charakter. Životný príbeh Magdy Goebbelsovej mi zas pripadal veľmi škaredý. Ako mladá žena sa zaľúbila do charizmatického sionistu, no nenasledovala ho k Stredozemnému moru, lebo jeho rodina nechcela prijať Nežidovku. Neskôr sa zaľúbila do jedného, či dvoch ďalších výrečných mužov. Zrejme by si vybrala aj Hitlera, keby mohla, lebo mala rada moc. Jej niekdajší ženích sa stal šéfom Židovskej agentúry pre Izrael, no bol záhadne zavraždený počas nacistickej éry. Hovorí sa, že vraždu vykonali Goebbelsovi agenti, lebo sa s ňou snažil spojiť z politických dôvodov. Magdu zdroje opisujú ako ženu s chladnými očami, pravdepodobne podala svojim piatim deťom smrteľný jed.
Vaša kniha hľadá hranicu medzi ľudskosťou a krutosťou. Zvukár Karnau a Goebbelsovci ľudskosť strácajú. Je podľa vás dôležité ukazovať práve cestu k jej strate?
Poviem to všeobecne: väčšina z nás má o sebe relatívne dobrú mienku. Na jednej strane, je to zdravé pre našu myseľ, na strane druhej to môže byť nebezpečné pre naše okolie. Môžeme sa považovať za relatívne dobrých ľudí dlhý čas a vysvetľovať si svoje činy bojom za nejaké dobré dôvody, hoci ich účinok, ako v prípade zvukára Karnaua, je hlboko zlý, nehumánny a krutý.
Vaše ostatné diela sú skôr autobiografické. Pracovali by ste znovu na niečom dokumentárnom, historickom?
Historické projekty by som si ešte určite rada vybrala. Avšak, už žiadnych nacistov, prosím! Momentálne pracujem na esejistickom komikse o ľuďoch kamennej doby.
Ulli Lust (1967)
je rakúska autorka komiksov tvoriaca v Berlíne. Medzi jej diela nominované na viaceré ocenenia patrí napríklad komiks Hlasy bez ozveny o Helge Goebbelsovej, dcére nacistického propagandistu Josepha Goebbelsa. Ďalšie známe dielo Heute ist der letzte Tag vom Rest deines Lebens je zas cestopisom o dobrodružstve v Taliansku z čias jej dospievania