Timothy Snyder: O slobode (prel. Igor Slobodník, Premedia 2024)
Sloboda je viac ako život bez prekážok
Historik Timothy Snyder, autor Čiernej zeme a Krvavých území, sa v najnovšej knihe zmenil na politického filozofa. V rozprávaní o slobode a jej budúcnosti je vážny, naliehavý aj praktický. Kto mu chce porozumieť, potrebuje sa viac sústrediť. Tentoraz to nebude bezpečná a relatívne pohodlná jazda. Sloboda však za intelektuálnu námahu čitateľa stojí.
Nestačí negovať
Autor až v závere priznáva, že pôvodne chcel o slobode napísať filozoficko-básnický text. Obtrela sa však o neho smrť, a tak uprednostnil túto zovretú formu. Snyder sa viacnásobne vracia k hraničnej skúsenosti s lekármi podcenenou chorobou. Na konci roka 2019 ignorovali zápal apendixu, a ten sa postupne dostal do pečene a viedol k sepse. Z banality sa stal dramatický zápas o prežitie.
Sociálny štát s dostupnou zdravotnou starostlivosťou nie je ohrozením slobody. V Kanade ľudia vďaka nemu žijú o jeden a pol roka dlhšie. „Nezmyselná predčasná smrť je znakom neslobody.”
Nejde o jediné prepojenie s jeho osobným príbehom. Pravidelne sa vracia k detstvu na farme v štáte Ohio, k štúdiám i prvým cestám do východnej Európy a postsovietskeho Ruska. Najnovšou zbierkou skúseností sú Snyderove dotyky s následkami ruskej agresie proti Ukrajine a jeho stretnutia s tými, ktorí sa jej na čele s prezidentom Zelenským už takmer tri roky heroicky bránia. Špeciálnou skúsenosťou je Snyderova angažovanosť v kurze politickej filozofie ponúknutom odsúdeným vo väzení. Uvažovať o slobode v priestoroch ohraničenom mrežami je paradoxom a mimoriadnou nádejou.
Snyder náročnosť svojej veľkej eseje o slobode „zmäkčuje” rozprávaním o konkrétnych ľuďoch prinášajúcich do rozmýšľania o slobode vzácne impulzy, a tak priestor dostávajú Edith Steinová, Václav Havel či Simone Weilová.
Sloboda je falošným heslom, skúškou, historickou výzvou, zneužívanou hodnotou i vzácnym pokladom, ktorý treba v každej dobe nanovo zadefinovať. A hlavne je nevyhnutné tento poklad zveľaďovať a nikdy si nezvyknúť na jeho samozrejmosť.
Centrálnou otázkou Snyderovho uvažovania o slobode je však niečo iné. Odmieta ju redukovať na slobodu negatívnu, ktorá znamená neprítomnosť jej prekážok. „Stačí odstránenie niečoho vo svete skutočne na to, aby sme sa mohli cítiť slobodne? Nie je rovnako dôležité, ba dokonca ešte dôležitejšie, niečo pridať? Ak chceme byť slobodní, nemôžeme len negovať, musíme s niečím aj vysloviť súhlas.”
Sloboda v súžití ideológií a hodnôt
Ak by stačilo mať voľný trh a slobodné voľby, všetko by bolo raz navždy vyriešené. Ale nie je! Snyder kriticky vníma súčasnú americkú realitu, v ktorej nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, väzenský priemysel či relikty rasizmu praktickú slobodu redukujú. Sloboda nemôže byť ani pre Američanov dedičstvom, ktoré raz navždy dostali do vienka. Dnes ju musia konkrétni ľudia opäť naplniť obsahom, hodnotami a vzájomnosťou.
Snyder si dal pozor na to, aby sa neutopil v abstraktnej téme. Ponúka päť podôb praktickej, pozitívne chápanej slobody, ktoré súčasne súvisia s vlastnými životnými etapami. Dôležitá je zvrchovanosť, teda schopnosť robiť správne rozhodnutia. Sloboda sa nezaobíde bez nepredvídateľnosti, ktorá nám umožňuje stať sa individualitami. Nesmie chýbať mobilita (schopnosť presúvať sa v priestore a čase), faktickosť a solidarita.
Pozitívna sloboda znamená tvorivosť, nasadenie pre skutočné cnosti. Jej prejavom je pravda a s ňou spojené riziká. „Riešenie problému slobody nespočíva – ako si myslia niektorí pravičiari – v odpore voči vláde, či v jej odmietnutí. Riešením nie je – ako si myslia niektorí ľavičiari – ani prehliadanie či odmietanie rétoriky slobody.”
Snyder (pre slovenského čitateľa vďaka početným prekladom dobre známy) píše o slobode s vášňou a idealizmom. Vie o ideologických rozdieloch, ale je presvedčený o možnosti ich prekonať. Nezaobídeme sa bez spolupráce politických prístupov, a tak aforizmus poľského filozofa Leszeka Kolakowského nie je vtip: „Všetci sa musíme stať konzervatívno-liberálnymi socialistami.”
Niektorí vykladači slobody od nás chcú, aby sme si vybrali jedinú hodnotu a inými pohŕdali. Ríša hodnôt sa tak tragicky scvrkáva. Namiesto toho „môžeme myseľ využiť na hľadanie nových kombinácií či stále nových hodnôt”.
Pre nás, ktorí sa často cítime ako obete novozískanej slobody (a „slobody”), alebo vidíme iba jej paródie, je Snyderovo nasadenie pre obsah pozitívnej slobody výnimočne motivujúce.
Ľubomír Jaško