Akú knihu momentálne čítate?
Momentálne konečne čítam Kornélie od Beaty Balogovej. Je to krásna kniha, ktorá mi pripomína Marquéza.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate? (Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne vám ju čítali rodičia alebo súrodenci?)
Ako prvú si pamätám rozprávku Šťastný princ od Oscara Wilda, ktorú mi mama čítala po anglicky.
Máte obľúbeného autora alebo žáner? Na základe čoho si ich vyberáte?
Nenechám si ujsť žiadny nový román Johna Irvinga a Modlitba za Owena Meanyho je najlepšia kniha na svete.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
Najviac si všímam výstavbu príbehu. Aj faktografické alebo spoločenské knihy, napríklad ako som napísal ja teraz, totiž musia mať nejakú štruktúru a ísť odniekiaľ niekam.
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Milujem Kurta Vonneguta aj Alessandra Baricca, ale na to, aby som sa nimi inšpiroval, neviem dosť dobre písať. Už to asi nie je ani moja ambícia. Ale čo sa týka remesla, veľmi obdivujem aj poľskú reportérsku školu. To je krása.
Samo Marec
Vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Momentálne píše pre denník SME a Denník N. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh na rôzne témy (o. i. Futbal: Pravdivá história, This Is Hardcore, Na Chrbte), práve mu vychádza kniha Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a demokraticky, mierumilovne a kultivovane poraziť Roberta Fica (N Press 2024). Pre knižnú edíciu Denníka N, ako aj pre ďalšie vydavateľstvá, prekladá z angličtiny a poľštiny. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh.