Knižná Praha proti zamrznutému moru v nás
Pražský Svět knihy tento rok získal na veľkosti, vážnosti a výnimočnosti. Priniesol pre návštevníkov bohatú porciu knižných potešení. Alebo len tak jednoducho – knižný veľtrh u susedov bol ešte sympatickejší ako doteraz.
Pocta Franzovi Kafkovi
Hlavné témy Světa knihy 2024 zneli vážne: nemecká literatúra reprezentovaná literárnym programom Das Buch a pocta Franzovi Kafkovi. Kafka zomrel pred sto rokmi a hoci si ho návštevníci Prahy môžu odniesť domov na každom druhom suveníre, zostáva tajomnou postavou na pomedzí jazykových i kultúrnych svetov.
Veľtrh na holešovickom výstavisku si od Kafku požičal aj hlavné motto. „Kniha musí byť sekerou na zamrznuté more v nás.” Od motta sa čaká, aby dobre vyzeralo na plagátoch, ale teraz sa kafkovské posolstvo v plnej miere mohlo realizovať. Dobrá kniha totiž naozaj láme ľady, búra predsudky, otvára nové mentálne či emočné svety a pomáha ľuďom byť silnejšími pred nástrahami osudu, dejín alebo vlastnej povahy.
Kniha už dávno nie je iba izolovaným kúskom spisovateľského umenia a možnosťou, ako pri slovách a vetách zabíjať voľný čas. Literatúra sa stáva miestom spoločenských pohybov a polemík. Spisovatelia sú v strede diskusií. Angažujú sa a prinášajú nové témy. Potvrdzujú dôveru ľudí v oslobodzujúcu silu kultúry a humanizmu.
Toto všetko sa dialo na pražskom Světe knihy. Napríklad vtedy, keď John Boyne – autor Chlapca v pásikavom pyžame – rozprával o rovnosti a jej ohrozeniach, pretože hocijaká inakosť vyrušuje. Judith Hermann, spisovateľská hviezda z Nemecka, otvorila zákutia svojho detstva. Nakoniec každý z nás si z detstva odnáša malé kúsky nostalgie a, žiaľ, oveľa väčšie bremená zranení.
Zoznam zahraničných hostí priniesol ďalšie silné mená. Narine Abgarjanová, spisovateľka arménskeho pôvodu, je vďaka prekladom dobre známa aj slovenským čitateľom. Pri festivalovej debate ukázala výrazný temperament. Spolu s Karin Ledeckou, autorkou populárneho Šikmého kostola (kniha vyšla aj v slovenskom preklade), sa zamýšľala nad tým, ako literatúra vytvára obrazy minulosti. Bez písania (a čítania) sa minulosť zvrháva na nebezpečnú zbraň a zdroj konfliktov.
Nemecký literárny vedec a spisovateľ Reiner Stach mal vďaka hlavnej téme veľtrhu privilegované postavenie. Každý, kto sa dostane k jeho trojdielnej sérii kníh o Kafkovi, bude ohromený jeho dôslednosťou pri sprostredkovaní Kafkovho života a diela. Na Svět knihy prišli slávny Predčítač Bernhard Schlink, aj jeden z najuznávanejších švajčiarskych prozaikov Peter Stamm. Fanúšikovia žánrovej literatúry sa tlačili na stretnutí s Alexom Ahndorilom. Neviete, kto to je? Stačí povedať heslo Lars Kepler.
Ani intelektuálne založení návštevníci neodišli naprázdno. Nemecká filozofka a publicistka Eva von Rodecker prežila detstvo na ekologickej farme svojich rodičov a dnes sa snaží uchopiť všetky formy protestu. Dáva prednosť starostlivosti namiesto ovládania a regenerácii namiesto vykorisťovania.
Slovenská reprezentácia v mladom veku
Praha je pre mnohých Slovákov stále hlavným mestom kultúry (aj knižnej), a tak nesmie chýbať predstavenie slovenskej účasti. Knižní vydavatelia zo Slovenska sú v jedinečnom postavení. Chvíľu českým kolegom konkurujú a inokedy sa s nimi zase dopĺňajú.
Slovenský čitateľ pozná výborne české značky a v očakávaní kvalitných knižných príbehov nemusí čakať na to, kedy niekto preloží Soukupovú, Tučkovú alebo Denemarkovú.
Na holešovickom výstavisku nebola o slovenských návštevníkov núdza. Cítili sa tam doma tak intenzívne, ako sa cítia doma v knihách vychádzajúcich v češtine. Všeličo je inak, ako bolo. Naďalej však platí, že slovenský čitateľ sa o český knižný trh zaujíma prirodzene a tradične.
Slovenské literárne informačné centrum malo vo svojom pražskom stánku inú misiu. Chcelo návštevníkov upozorniť na rôznorodosť slovenského knižného trhu a postarať sa o to, aby mimoriadna blízkosť českého a slovenského kultúrneho sveta nebola jednosmerná, alebo aby sa definitívne neskončila ako nostalgická spomienka.
Slovensko sa na pražskom veľtrhu predstavilo v tom najmladšom zastúpení. S Kateřinou Tučkovou o citlivých témach (aj literárnych kauzách) diskutovala Nicol Hochholczerová. Novinár Lukáš Onderčanin predstavil svoj dokumentárny román o histórii družstva Interhelpo. Cestovateľka Dominika Sakmárová v Prahe zistila, že hranice popularity jej príbehov z krajín Ďalekého východu sa utešene rozširujú. Katarína Kucbelová sa zapojila do rozprávania o literatúre vo visegrádskom priestore.
Najvýraznejší potlesk si v úplnom závere festivalu užila Magda Vášáryová. Jej vstupy v diskusii na počesť Karla Schwarzenberga boli láskavé a vtipné. Nebála sa však nahlas predniesť aj provokatívne a menej ľúbivé názory – napríklad o česko-slovenskej vzájomnosti, ktorá bude v najbližšom čase ešte dôležitejšia. Lebo ľahostajnosť, aj tá v kultúrnych vzťahoch, je nakoniec matkou diktatúry.
Veľtrh s rodinnou atmosférou
Tohtoročný Svět knihy bol vo všetkých ukazovateľoch rekordne veľký. Narástol počet hosťujúcich krajín. Predstavilo sa viac ako štyristo vystavovateľov a pri diskusiách, autogramiádach či workshopoch vystúpilo viac ako osemsto účinkujúcich. Tento ročník bol súčasne prípravou na rok 2026, keď bude Česko hosťujúcou krajinou slávneho Frankfurtského knižného veľtrhu.
Riaditeľ veľtrhu Radovan Auer upozorňuje na to, že dôležitým (a relatívne novým) zámerom je umožniť maximum osobných stretnutí aktérov knižného trhu. Nech sú komunikačné možnosti akékoľvek, podanie ruky a rozhovor pri káve má, našťastie, stále svoju hodnotu.
Napriek ohromujúcim číslam má veľtrh sympatickú až rodinnú atmosféru. Objavovanie kníh sa vďaka areálu podobá milému výletu, v ktorom po čerstvom vzduchu kúpite pre seba alebo blízkych vo výstavnom pavilóne dobrú knihu a cestou na kávu sa pristavíte v jednom zo stanov, kde je práve diskusia s uznávaným autorom.
Programové sály boli pomenované po autoroch, ktorí výborne dokumentujú rôznorodosť aj všeobecne uznávanú kvalitu českého kultúrneho sveta. Jeden zo stanov, prirodzene, patril Kafkovi, ďalšie niesli iné svetoznáme mená (Hrabal, Kundera, Havel, Seifert, Škvorecký, Němcová).
Tieto „pamätníky” najslávnejším neznamenajú, že Svět knihy je zahľadený do minulosti. Pražský veľtrh predstavuje jeden zo spôsobov, akým môžeme rozmýšľať o svete, budúcnosti a živote. Stáva sa miestom vízií aj pozitívnej energie. Vždy platilo, že človek nie je ostrov. A ostrovom nie je ani čitateľ. Literatúra vytvára spoločenstvo a povzbudzuje oslabených.
Napriek hoaxom, stvrdnutým spôsobom, ohrozeniam civilizovanosti a humanity, neočakávaným aj očakávaným konfliktom je možné dobrou knihou preťať zamrznuté more v nás.
Ľubomír Jaško