Je niečo po deviatej ráno, keď prichádzam na Euston Road v blízkosti železničnej stanice St. Pancras pred mohutnú tehlovo bordovú knižnicu British Library v Londýne. Mimochodom, ak by ste mali chvíľku čas, o ulicu ďalej je aj železničná stanica King’s Cross s nástupišťom 9 a ¾ vedúcom do Rokfortskej čarodejníckej školy. V centre britskej metropoly o knižné zázraky nie je núdza.
Otvárajú až o pol desiatej, napriek tomu sa už tvorí spôsobný rad čakateľov na poznanie. Pestrofarební študenti a študentky s ruksakmi, zjavne z celého sveta, rovnako ako podľa ležérnych tvídových sák britskí akademici či ľudia, ktorí jednoducho potrebujú niečo vedieť a Google či AI im nestačia. Do pol desiatej sa pestrofarebný rad tiahne až na koniec malého parčíka, ktorému dominuje socha sira Isaaca Newtona.
Po otvorení na nás čaká zdvorilá ochranka a púšťa nás až po kontrole batôžkov. Bezpečnosť nado všetko, nakoniec, vstupujete do priestorov, kde sa nachádzajú knihy nevyčísliteľnej hodnoty. A potom veľká recepcia, pohodlná šatňa a priestor na odloženie batôžkov.
Kým sa ponoríte do hlbín a pokladov British Library, vedzte, že vstup sem a aj dočasný preukaz je zadarmo (môžete sa predregistrovať na ich webových stránkach bl.uk) a môžete s ním chodiť po jednotlivých oddeleniach, objednávať si na prezenčné štúdium knihy, ale nemôžete si ich požičiavať mimo budovy.
Pôsobivá
Architektúra British Library je svojou „tehlovosťou“ nespochybniteľne britská. Spája v sebe priamočiary industriálny brutalizmus a architektonickú hravú postmodernu, ktorú oceníte v jemne labyrintovom vnútre budovy. Samozrejme, Knižnica s veľkým K má byť labyrintom, to nás učili aj Jorge L. Borges či Umberto Eco, ale labyrintom, v ktorom sa dá vyznať. Budova bola dokončená v roku 1997 a jej hlavným architektom bol sir Colin St. John Wilson, ktorý na projekte pracoval viac ako tridsať rokov. British Library sa stala jednou z najväčších verejných budov na Britských ostrovoch a jednou z najväčších knižníc sveta.
Dnes British Library uchováva viac ako 170 miliónov položiek zo všetkých kútov sveta, pričom každý rok pribudnú približne tri milióny nových titulov, keďže je jedinou britskou inštitúciou, do ktorej smerujú všetky povinné knižné výtlačky z Veľkej Británie a Írska, ktoré sa, prirodzene, dopĺňajú aj o medzinárodné akvizície – nielen v angličtine.
Keď sme pri štatistike, dĺžka knižníc, ktoré tvoria zbierkový fond, je vyše 650 kilometrov, čiže ak by ste šli autom z Prahy do Košíc, mali by ste po celý čas vedľa seba police s knihami.
História knižnice sa ráta na storočia, pôvodne bola súčasťou British Museum (založené v roku 1753) a jej základom bol dar sira Hansa Sloana. Pôvodná muzeálna knižnica sa pýšila osobitnou Reading Room, kam sa radi uchyľovali napríklad aj Charles Dickens či Karol Marx. Ak ju budete chcieť vidieť, z Knižnice do Múzea vás čaká príjemných dvadsať minút pešo cez parčíky okolo budov Londýnskej univerzity a štvrte Bloomsbury, takže sa budete prechádzať parčíkmi, kadiaľ chodila Virginia Woolfová, John M. Keynes… Knižnica sa od Múzea oddelila až v roku 1973, keď sa začalo aj s plánovaním ohromnej verejnej budovy s rozsiahlymi podzemnými skladovacími priestormi.
storočí s vyobrazením ochranných duchov Wuku.
Poklady v Treasures Gallery
Keď vstúpite do ohromného vestibulu hlavnej budovy, uchváti vás Kings Library Tower, sklenený stĺp prechádzajúci poschodiami, v ktorého vnútri sa nachádzajú tisíce kníh z kráľovskej knižnice z predchádzajúcich storočí v nádherných kožených a zlatom zdobených viazaniach.
Briti sú na navigáciu machri, zablúdite len vtedy, keď sa o to budete snažiť a to platí aj pre knižnicu. Pri vchode hneď na ľavej strane sú dočasné výstavy, ktoré sa venujú spojeniu knihy a histórie, v čase mojej návštevy na konci januára tu bola výstava Stredoveké ženy vlastnými slovami, ktorá približovala texty ženských autoriek vrátane prvej profesionálnej spisovateľky Christine de Pizan (1364 – 1430) a ďalších stredovekých autoriek.
Dočasné výstavy sa však pravidelne menia v trojmesačných cykloch, ak však chcete vidieť tie najväčšie domáce poklady, stačí prejsť pár krokov po hlavnom schodisku k Treasures Gallery. Hoci aj tu sú exponáty, ktoré sa pravidelne obmieňajú a požičiavajú do najvýznamnejších galérií a knižníc sveta, predsa len tu na jednom mieste uvidíte poklady nevyčísliteľnej hodnoty.
Azda najvzácnejším vystaveným rukopisným dokumentom je pre Britov Magna Carta Libertatum (Veľká listina slobody), historický dokument, ktorý bol podpísaný 15. júna 1215 anglickým kráľom Jánom Bezzemkom (John Lackland) pod tlakom jeho barónov. Tento dokument mal zabezpečiť určitú mieru práv a slobôd pre anglických poddaných, najmä voči svojvoľnému spravovaniu kráľa a jeho despotizmu. Táto právna listina sa považuje za jeden z najdôležitejších dokumentov histórie, pretože vytvoril základy pre premenu absolutistickej monarchie na monarchiu konštitučnú, riadenú písaným právom a nie svojvôľou panovníka.
Technológiu Guttenbergovej tlače máme síce v Európe zmapovanú dobre, ale pravdou je, že predchodcovia tlače sa nachádzali na ďalekom východe. A tak si môžeme v pokladoch pozrieť aj to, ako vyzerá najstarší japonský dochovaný „print“ pravdepodobne z rokov 764 – 770 nášho letopočtu. O takmer sedemsto rokov mladšia Guttenbergova Biblia (v British Library majú dva kusy pôvodného vydania) však aj tak pôsobí veľkolepo.
Popkultúra aj LGBTI+
Prechádzam sa pomedzi dôstojné historické rukopisy mapujúce dejiny knihy z rôznych častí sveta. Ale nie sú to len dokumenty, pri ktorých sa oplatí s úctou stáť. V jednom momente narazíte na vitríny, v ktorých sa nachádzajú knihy venujúce sa problematike homosexuality v rôznych podobách. Od náznakov sexuálnej neurčitosti v Trojkráľovom večere Shakespeara až po prvé vydanie Portrétu Doriana Graya Oscara Wildea tu nájdete bohatú zbierku klasickej anglickej literatúry. Aj to je spôsob, ako vychovávať k tolerancii a inakosti.
A o pár krokov ďalej zasa narazíte na diela, ktoré potešia milovníkov populárnej kultúry. Rukopisy ďalšieho britského pokladu – The Beatles, ktoré John Lennon ozdoboval vlastnými kresbami. Alebo rukopisný scenár Španielskej inkvizičnej scénky slávneho Lietajúceho cirkusu Monty Pythona, ktorého autorom je Michael Palin.
Britské vnímanie populárnej kultúry ako prirodzenej súčasti tej vznešenej a dôležitej histórie je príkladné. Isto by proti tomu nemal nič ani Isaac Newton či Charles Dickens, ktorých rukopisné zápisky sa tiež nachádzajú medzi vystavenými pokladmi knižnice.
Okrem prvotlačí a rukopisov kníh tu však nájdete aj notové zápisy s poznámkami Mozarta či Beethovena. Keď sme pri hudbe, digitalizácia archívnych hudobných záznamov je fascinujúca a v hudobnom oddelení British Library si môžete vypočuť tie najstaršie dostupné archívne nahrávky vrátane vôbec prvej zrekonštruovanej nahrávky, na ktorej vynálezca fonografu Thomas Alva Edison spieva Mary had a little lamb.
Earl Grey a digitalizácia
Po prechádzkach omračujúcimi pokladmi v tomto svätostánku knihy vám dobre padne šálka čaju alebo kávy. British Library ponúka niekoľko miest, kde si v pokoji môžete sadnúť, pripojiť sa na miestnu wi-fi, vypiť čaj (lacnejší ako napríklad v Bratislave). Alebo len tak pozorovať nezvyčajne čulý ruch v knižnici. Deti tu majú svoje miestnosti, kde sa učia o knihách a používaní knižničných služieb. Klubová skupina priateľov knižnice sa chystá na prednášku o niektorom z pokladov.
Veľká časť zbierok je digitalizovaná a dostupná online, čo umožňuje čitateľom po celom svete prezerať vzácne texty. Takže aj keď po niekoľkých hodinách v knižnici, ktoré strávite hľadaním, pozeraním sa a uvedomením si, koľko kníh na svete vlastne existuje a koľko poznania obsahujú, môžete pokračovať hoci aj doma.
Úľ, to slovo najlepšie vystihuje pocit, ktorý pri odchode z britského svätostánku poznania máte. Nebezpečne slobodomyseľné miesto, kde je schovaná esencia poznania.
Martin Kasarda