Osamelý hrdina Bohdan Jaroš
Deviata kniha z cyklu historických detektívok o Steinovi a Barbaričovi pod názvom Lovec čertov tentoraz sleduje dobrodružstvá ich pobočníka Bohdana Jaroša, a našinec rozmýšľa, či Bohdan Jaroš, akokoľvek zaujímavá a čitateľsky príťažlivá súčasť známeho trojlístka s kapitánom Steinom a notárom Barbaričom, unesie celý príbeh.
Kam zmizol Galovič a 500 zlatých?
Z hľadiska napätia a dynamiky Lovec čertov nijako nezaostáva za ostatnými príbehmi známej trojice vyšetrovateľov – Bohdan Jaroš sa pri svojich potulkách medzi Prahou a Budínom primotá do malého veľkého Ríma a stane objektom aj subjektom malých a veľkých uhorských dejín. Už jeho vstup do Trnavy je impozantný, pred príchodom do mesta zabije totiž obávaného „čerta“, lúpežníka a vraha, ktorého sa obávalo celé okolie – a ide si po vypísanú odmenu. Jarošova povesť vyvolá záujem aj grófa Stanislava Thurza, ktorý pátra po veliteľovi svojho husárskeho pluku. Kapitán Galovič zmizol po návšteve trnavského nevestinca – a neznámy je aj osud päťsto zlatých z výkupného za zajatého tureckého dôstojníka.
Jaroš ako stredoveká verzia investigatívneho detektíva preveruje všetky stopy a postupne zisťuje, že veriť nemôže nikomu a ničomu, iba svojmu úsudku a bojovým schopnostiam. A ak sa nejaké aktivity zdajú ako mimoriadne vznešené a ambiciózne, treba im veriť ešte menej (z tohto hľadiska sa v podstate stredoeurópskych činiteľov nič zásadne nezmenilo, aj dnes sledujte peniaze a profit, lebo tie vypovedajú o podstate človeka). Ako sa napokon ukáže, všetko je inak a Jaroš staví svoj osud na jednu kartu, dúfajúc vo veľkorysosť najmocnejších.
Jaroš ako ho nepoznáme
Tak ako v iných dieloch týchto historických detektívok, aj Lovec čertov je zasadený do presvedčivého geografického a historického kontextu, začiatok 17. storočia je obdobím aj protitureckých bojov a osmanského nebezpečenstva, ktoré má však aj nečakanú tienistú stránku obchodovania s otrokmi pre potreby tureckého trhu.
Červenák sa suverénne pohybuje v uhorských a stredoeurópskych pomeroch, veď ich má naštudované ako málokto, požmurkáva na čitateľa pri nenápadných odkazoch na rôzne historické osobnosti a udalosti, v ktorých sa s urputnosťou pre seba vlastnou snaží Jaroš presadiť svoj zmysel pre spravodlivosť a potrestanie zločinov a zločincov (a ak občas nečakane prejaví aj súcit a empatiu, je zjavné, že za to môže jedna žena a že ani on nie je celkom imúnny voči hlbším citom).
Prednosťou už spomínanej selekcie literárneho protagonistu (z troch na jedného) je zvýšená koncentrácia na doteraz najmenej výraznú postavu trojlístka a vytvorenie väčšieho priestoru na jeho psychickú stránku osobnosti, čo myslím, Červenák nie úplne maximálne využil. Redukcia trojice na postavu syna pražského kata totiž nepriamo redukuje aj príležitosti na takéto psychologické prekreslenie Bohdana Jaroša – a hoci sa Jaroš konfrontuje s množstvom protivníkov aj spojencov, nie je to také minuciózne ako v prípade diskusií so Steinom a Barbaričom. Dúfam teda, že trojica Stein, Barbarič a Jaroš sa ešte stretne a ponúkne čitateľom veľa zážitkov.
Juraj Červenák: Lovec čertov. Seržant Jaroš a veľké problémy v Malom Ríme (Slovart 2023)