Arthur Conan Doyle zasahuje
Tretie pokračovanie hrobárskych príbehov z Viedne na konci 19. storočia (vo vydavateľstve Ikar už vyšli romány Hrobárov almanach a Hrobár a dievčina) stavia na „osvedčených rekvizitách“ prvých dvoch dielov, sú nimi predovšetkým postavy a priestor – inšpektor Leopold von Herzfeldt, hrobár Augustin Rothmayer, policajná fotografka a Leopoldova milenka Julia Wolfová… A ako obrovský bonus pre milovníkov klasickej detektívky sa do deja zapojí aj Arthur Conan Doyle, otec najslávnejšieho svetového detektíva Sherlocka Holmesa.
Na počiatku je smrť vedca
Ako je pre Olivera Pötzscha typické, v záverečnom doslove (aj s podrobnosťami deja, takže čítať ho pred samotným príbehom je dosť riskantné) precizuje historické fakty aj vlastnú fikciu a Doyle má nielen v príbehu, ale aj v doslove významné miesto. Viedeň podľa Pötzscha navštívil Doyle v čase po smrti Sherlocka Holmesa v Reichenbašských vodopádoch (jedna z dôležitých postáv tohto príbehu je barón Karl von Reichenbach) a počas spoločného pátrania po únoscoch a vrahoch detí zo sirotinca ustavične uvažuje, či by nemal Sherlocka predsa len oživiť a vrátiť na stránky časopisu Strand (nátlak čitateľov bol brutálny a my už vieme, že mu Doyle napokon našťastie podľahol). Komickou frčkou Olivera Pötzscha je, že Leopold von Herzfeldt nemá o Holmesovi ani len šajnu a k písaniu o kriminálnych príbehoch má veľmi, veľmi prezieravý postoj…
Vráťme sa však k samotnému príbehu, kde podobne ako v predchádzajúcich dieloch má významné miesto viedenský cintorín – ale tak, ako je u Pötzscha zvykom, v jeho románe sa zlievajú viaceré línie. Na začiatku celého príbehu je v krypte pod Dómom svätého Štefana objavená mŕtvola muža, neskôr sa ukáže, že to bol doktor Theodor Lichtenstein, lekár a odporca špiritizmu, navyše blízky priateľ hlavného policajného radcu Moritza Stukarta. Zrejme treba dodať, že vo Viedni sa v tom čase darí špiritistickým seansám a Lichtenstein si dal za cieľ odhaľovať ich podvodné pozadie.
Vraždí vo Viedni duch?
Ďalšími líniami sú únosy detí zo sirotinca, stratený chlapec z významnej viedenskej rodiny, ale aj špiritistické seansy u svetoznámej opernej speváčky, doplnené motívom vraždiaceho ducha, a to celé kolorované viac či menej bizarnou polemikou vedcov a stúpencov vyvolávania duchov. Do Viedne navyše príde Leopoldova matka a dosť nejasný vzťah Leopolda a Julie by sa zrejme mal pod jej materinským pohľadom nejako vykryštalizovať.
Javisko je teda veľmi slušne zaplnené, nechýbajú na ňom ani antisemitské sujetové línie a Leopold von Herzfeldt musí podať obdivuhodný detektívny výkon, aby celé toto klbko rozplietol. Samozrejme, všetko je, ako v dobrej detektívke, napokon dosť inak – ale autorská stratégia Olivera Pötzscha drží pokope a napokon čitateľ zatvára knihu nielen pobavený, ale aj poučený.
Róbert Kotian
Oliver Pötzsch: Hrobár a vražda v krypte (prel. Martina Šturcelová, Ikar 2024)