Václav Smil: Vynálezy a inovácie (prel. Zdeněk Urban, Premedia 2024)
Viera v neustále napredovanie ľudstva je zásobárňou optimizmu a v lepšom prípade aj energie. Václav Smil vo svojej najnovšej knihe Vynálezy a inovácie realisticky ukazuje a dokazuje, že veci sa majú inak. Dejiny vynálezov a inovácií sú aj históriou prehnaných očakávaní a neúspechov, sklamaní i neželaných efektov.
Záchrana realitou
Na oslavu pokroku, vďaka ktorému ľudstvo vytrvalo a bez váhania napreduje k svetlým zajtrajškom, si musíte nájsť iného autora. Známy autor vedeckých kníh pôvodom z Československa koriguje prehnané sľuby. Nerobí tak v mene nejakej radikálnej filozofickej skepsy, ktorá je presvedčená o blízkom zániku a krachu ľudských ambícií. Nemoralizuje, nebedáka ani nekreslí najčernejšie scenáre budúcnosti. Je maximálne praktický a vyzbrojený zásobou dát a príbehov dokumentuje ozajstný stav technologického pokroku.
Napriek bombastickým víziám živeným médiami má civilizácia pred sebou stále veľa práce a výziev. V tejto chvíli neexistuje rozumnejší prístup ako zladiť naše očakávania s realitou. Pre Smila pokrok nie je náboženstvom, ale terénom, v ktorom sa treba kriticky rozhliadnuť, vyhodnotiť staré chyby a napriek všetkým zlyhaniam dúfať v nové perspektívy.
Štruktúra Smilovej knihy je prostá a prehľadná, vo formáte 3×3. Vždy v troch príbehoch dokumentuje vynálezy, ktoré sa premenili z vítaných na neželané, vynálezy, ktoré mali ovládnuť scénu (ale neovládli), a vynálezy, na ktoré stále čakáme.
Pomalé zlepšovanie, nie zázračné prelomy
V prvej kategórii sú „vychytávky“, ktoré vo svojej dobe vyriešili mnohé trampoty. Olovnatý benzín mal skončiť so škodlivým klepotaním motorov v automobiloch. DDT hubilo dovtedy nevídaným spôsobom škodlivý hmyz. V závere druhej svetovej vojny zachránilo vojakov pred maláriou a látka asistovala aj pri evakuácii koncentračných táborov. Freóny výrazne pomohli chladeniu a nevídanému komfortu napríklad používateľov sprejov.
Dnes sú všetky tri látky (po zistení ich nežiaducich efektov) synonymom skazy. Benzín musí byť bezolovnatý, DDT sa prepadlo do čiernych archívov a freóny sú v čase klimatických hrozieb absolútnym tabu.
Iné vynálezy (vzducholode, jadrové štiepenie a nadzvukové lietadlá) vyzerali v začiatkoch sľubne, ale nakoniec sa nepresadili. Boli porazené konkurenčnými nápadmi či neekonomické a zbytočné. Vzducholode dnes propagujú pochybné spoločnosti – natočia efektné videá a po čase zmiznú nevedno kam. Výroba elektriny z jadra nie je úplne stratená, ale pôvodné očakávania boli výraznejšie.
A nakoniec existuje množina vynálezov, na ktoré čakáme. Nejde iba o porazenie rakoviny a radikálne predĺženie ľudského života. Doteraz ľudia bežne necestujú v kapsulách využívajúc vákuum. Čaká sa na obilniny viažuce dusík aj na riadenú jadrovú fúziu. Jednoducho stále čakáme.
Zveličovanie vecí nepomôže. Je nevyhnutné počítať s neúspechom a zlyhaním. „Čo v tomto ohľade platí pre minulosť, sa pravdepodobne zopakuje aj v budúcnosti.“ Nie všetky zdanlivé prelomy sú prelomové a čoraz rýchlejšie inovácie sú mýtom. Smil je opatrný voči revolúcii umelej inteligencie aj dekarbonizácii. Je ťažké „očistiť“ výrobu energie, kým si vrtule obrovských veterných turbín vyžadujú veľa „nečistých“ nákladov.
Autor vidí východisko v zlepšovaní známych vecí prístupnom väčšine ľudí. To prinesie viac prospechu ako ilúzie zázračných prelomov. Dôležitá je rovnováha medzi hľadaním nového a efektívnym využívaním toho, čo už poznáme.
Smilova kniha nie je ružovým obrazom budúceho sveta plného dokonalých ľudí a dokonalých možností. Preto je užitočná a terapeutická. Veľkou výhodou je, že si nič nevymýšľa. Lebo aj také hlásatelia nového krásneho sveta občas robia.
Ľubomír Jaško