Akú knihu momentálne čítate?
Momentálne mám rozčítané dve knihy – Figuring od Marie Popovej a Deň, noc, voda od Marie Modrovich.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate?
Neviem, či je to pravdivá spomienka, ale pamätám si na Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, ktoré máme doma v troch zväzkoch v starom vydaní. Veľmi sa mi páčili, aj keď som ešte nevedela čítať. V mysli ich mám uložené ako najstaršie knihy, ale možno to nie je pravdivá spomienka. Viac pravdepodobné sa mi zdá, že to boli niektoré z rozprávkových kníh, ktoré mi čítali rodičia pred spaním.
Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne vám ju čítal niekto iný?
Moji rodičia mi od mala pred spaním čítali. Pamätám si Čin-čina Ľudmily Podjavorinskej, Psíčka a mačičku od Josefa Čapka a rôzne Disneyho rozprávky, prerobené do tenkých obrázkových kníh. Konkrétne niektoré Disneyho rozprávky ako Kráska a zviera som „čítala” ešte pred tým, než som skutočne vedela čítať. Zapamätala som si, čo rodičia hovorili na danej strane, a potom keď som knihou listovala, tak som vedela zopakovať, čo sa tam deje. Dokonca keď unavený rodič pri čítaní zaspával a chcel preskočiť nejaké strany, tak som ho vraj často opravila, že nie nie, toto nenasleduje, preskočil si takú a takú časť.
Máte obľúbeného autora alebo žáner?
Môj obľúbený autor je dlhodobo Gabriel García Márquez. Mám rada jeho magický realizmus a ako živo opisuje unikátne svety, ktoré tvorí. Prednedávnom som ale znovuobjavila Ernesta Hemingwaya a musím povedať, že ma nadchol. Jeho Moveable Feast alebo poviedky z knihy Muži bez žien sú vynikajúce. Páči sa mi, ako málo slovami, s minimom prídavných mien, vie vytvoriť nebanálny a hlboký príbeh.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
To je rôzne, ja som nenásytný konzument kníh. Často si naslepo v kníhkupectve prečítam časť knihy a podľa toho, ako ma zaujme, si ju kúpim alebo nie. Snažím sa tiež skrz knihy spoznať čo najviac kultúr a obrazností a vyberám si rada autorov z kultúrnych priestorov, ktoré ešte nemám prebádané. Sledujem aj veľké svetové zoznamy najlepších kníh ako longlist Bookerovej ceny, 100 najlepších kníh 20. storočia podľa New York Times, odporúčania Baracka Obamu atď. Samozrejme, vždy som sledovala aj Anasoft literu a veľa čítam aj slovenských autorov. Keď som žila v Nemecku, snažila som sa zase načítať miestnu tvorbu, keď som cestovala Balkánom, tak som tiež objavovala miestnych autorov. A niekedy si rada oživím aj nejakú staršiu klasiku ako teraz nedávno Hemingwaya.
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Určite, chtiac aj nechtiac. Podľa mňa každého vedome či podvedome ovplyvňuje to, čo číta. Ale nie je to tak, že by som si povedala – chcem písať presne ako ten a ten spisovateľ. Skôr si analyzujem knihy, ktoré čítam, čo v nich funguje a čo nie. A skrz toto poznanie sa potom viem inak dívať na svoju tvorbu.
Miroslava Kuľková
(1992) vyštudovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Karlovej v Prahe, kde získala aj doktorát. Získala ocenenia v literárnych súťažiach (Poviedka, Jašíkove Kysuce, Literárna Senica…) a svoje krátke prózy publikovala v literárnej prílohe denníka SME, časopisoch Dotyky, Slnečník, Glosolália či Týždeň. Knižne debutovala zbierkou poviedok Hotel Balkán (2023), s ktorou sa dostala do finále Anasoft litery 2024.