Mário de Andrade: Macunaíma. Hrdina bez charakteru (prel. Lucia Halová, Portugalský inštitút 2024)
Hlboko v pralese narodil sa Macunaíma, hrdina nášho ľudu
„Čierny ako sadze, syn nočného strachu. Do ohromujúceho ticha sa rozliehalo mrmlanie rieky Uraricoera a Indiánka z kmeňa Tapanhumov porodila mrzké dieťa. Dostalo meno Macunaíma.“
Rieky plné piraní, škaredo kuvikajúce výry, jedovaté hady, z ktorých jeden spôsobil smrť Macunaímovho syna, čarodejníci, amazonky, mačkovité šelmy, rôzne lesné bytosti či štyridsať druhov brazílskych opíc.
Kniha Mária de Andradeho je plná skutočne zvláštnych výjavov a tvorov, ktoré sa spájajú s nevšednými mýtmi a legendami indiánskych kmeňov, ktorými sa autor inšpiroval. A zároveň je niekde v diaľke prítomná i kolonizácia, ktorá mala značný vplyv na formovanie identity súčasnej Brazílie.
Symbol troch brazílskych etník
Skvelá prekladateľka Lucia Halová, ktorá sa postarala o prvé slovenské vydanie tejto mimoriadnej publikácie, vo svojom predslove prezrádza, že Andradeho román vznikol v hojdacej sieti počas iba šesťdňovej vianočnej dovolenky. Vianoce, a ani chladné počasie však v jeho textoch nenájdete. Naopak, prekypujú farbami, ktoré spájajú pôvodné s novým.
Brazília je akoby zrodená medzi nekonečnými farebnými pláňami, kde sa rodí spolu s Macunaímom, ktorý je symbolom troch brazílskych etník: Indiánov, černochov a belochov. Ale je i švindliar, miestny kmeňový hrdina so zázračnými schopnosťami, no zároveň, ako vyplýva aj z titulu knihy, je to mužíček bez charakteru – morálka a zásady mu nič nehovoria. Je to skrátka sexuálne neukojiteľný lump, všetkými masťami mazaný, no jeho postava je zároveň úplne iná, než s akými postavami ste sa doteraz stretli. I keď, popravde, s Macunaímom, synom kmeňa Tapanhuma, legendárneho kmeňa „pôvodných obyvateľov s čiernou pleťou“, by ste sa reálne stretnúť nikdy nechceli. A to obzvlášť, ak ste žena, čo pochopíte hneď po prvých stranách jeho príbehu.
Vďaka zachovaniu pôvodných výrazov domorodých názvov živočíchov, rastlín, riek či mien pôsobí autorov text melodicky. Znie ako pieseň poskakujúca medzi kvetmi, stromami, chatrčami, pomaly pretekajúca cez prsty, votkaná do vlasov a skrývajúca sa za farebné indiánske masky, ktoré vo svetle ohňa desia svojimi tieňmi.
Macunaímu môžeme vidieť pri pohľade na oblohu
Hoci je slovenčina zvučný jazyk a má mnoho nuáns, nemá šancu zachytiť rozmanitosť a melodickosť brazílskeho jazyka. Zachytiť sa ho však podarilo ilustrátorke knihy Macunaíma: „Kniha sa začína sériou ilustrácií ako taký vbor do atmosféry Brazílie, pralesa, ale aj surreálna. Po dôkladnom prečítaní textu som kreslila do predelov, ktoré predpripravil Martin Mistrík. Farby som použila bláznivé, inšpirované divokosťou knihy, ale aj samotnou Brazíliou. Moje kresby vznikali počas letných horúčav, keď ku mne občasne prichádzali i brazílske pocity, a dosť fungovalo aj prelievanie všakovakých realít, čo bol v spojení s textom veľmi zaujímavý zážitok. Nuž a veľkou zaujímavosťou je, že v kresbách sú poskrývané sexuálne symboly – to som si vzhľadom na povahu textu nemohla odpustiť,“ prezradila pre Magazín o knihách ilustrátorka Kristína Soboň.
Prvý náklad knihy Macunaíma si Mário de Andrade vydal sám, a to v počte osemsto kusov. Od jej vzniku však uplynulo už sto rokov, odvtedy prešla mnohými rukami literárnych kritikov, nadšencov brazílskej literatúry či prekladateľov a prekladateliek. Navyše táto kniha expandovala aj do iných umeleckých sfér – na jej námety vznikol film, baletné a divadelné predstavenia či muzikály.
Macunaíma teda ďalej žije, vo svojich rôznych podobách a premenách. Akurát nie medzi nami, no môžeme ho nájsť na oblohe už iba ako jedno zo súhvezdí.
Alexandra Jurišová