Margaret Atwoodová: Staré baby v lese (prel. Jana Juráňová, Slovart 2025)
Poviedky plné obyčajných ľudí, známych osobností aj mimozemšťanov
Margaret Atwoodová je spisovateľka chameleón. Dokáže písať rôzne žánre od spoločenských románov cez dystopie a sci-fi až po poéziu a eseje. Je autorkou viac než štyridsiatich kníh, dve z nich boli ocenené Bookerovou cenou (Slepý vrah 2000 a Svedectvá 2019, obe Slovart, prel. Katarína Karovičová). Autorka vo všetkých svojich dielach potvrdzuje vysoké literárne kvality a jej diela sú hodnotené ako umelecky precízne. Je feministická aktivistka a svoje názory vyjadruje aj prostredníctvom kníh. Je fascinujúce, ako sa dokáže vcítiť do svojich postáv, do psychiky historickej i modernej ženy. Dokazuje to aj v najnovšej zbierke poviedok Staré baby v lese (Slovart). Knihu venovala svojmu zosnulému manželovi Graemovi Gibsonovi, ktorý zomrel v roku 2019.
Rôznorodosť tém i žánrov
Zbierka obsahuje pätnásť poviedok, pričom niektoré z nich vyšli už skôr v rôznych prestížnych časopisoch. Je rozdelená na tri časti, prvá a tretia rozprávajú príbehy manželského páru Tiga a Nell v priebehu niekoľkých desaťročí. Pokojne by sa mohli pospájať do novely o manželstve plnom lásky a rôznorodých životných skúseností. Život manželov sledujeme od ich mladosti až po Tigovu smrť. Posledné dve poviedky sú o hlbokej strate, no ako rýchlo zistíme, motív straty je prítomný vo viacerých, či už je to smrť priateľa, otca, milovanej mačky, ilúzií, alebo vlastného ja.
Veľmi zaujímavá je poviedka Zaprášený obed, ktorá rozpráva príbeh Tigovho otca Žolyho, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne. Prešiel si rôznymi útrapami, o ktorých nikdy nechcel hovoriť. Keď niekto spomenul slovo vojna, všetci hneď stišovali hlas. Nell sa po jeho smrti prehrabáva listinami, ktoré po ňom zostali. Nachádza list od slávnej vojnovej korešpondentky Marty Gellhornovej (manželky Ernesta Hemingwaya) a špekuluje, čo medzi nimi bolo. Premýšľa nad Žolyho básňami, v ktorých opisuje vojnové hrôzy, ale aj lásku k neznámej žene. V poviedke sú citované úryvky z nikdy nepublikovaných materiálov Marty Gellhornovej, so súhlasom správcu jej pozostalosti Alexandra Matthewsa.
Príbehy, ktoré môžu byť aj o nás
Druhá časť obsahuje poviedky na rôzne témy, ako sú materstvo, inakosť, strach, feminizmus. Odlišujú sa formátom, témou, hlasom aj žánrom. Nájdeme tu sci-fi, fantastiku či novodobé feministické spracovanie príbehu o „bosorkách“ zo starovekej Alexandrie. Osem jedinečných príbehov plných metafor a odkazov na množstvo aktuálnych spoločenských tém, napríklad vymyslený rozhovor s mŕtvym autorom, príbeh o odcudzení a nedorozumení, ktorý rozpráva mimozemská bytosť s chápadlami, aj dystopický príbeh o neznámej epidémii či fantastická poviedka o slimákovi uväznenom v ženskom tele skombinovanom s mužským vedomím. V poviedke Rozhovor s mŕtvym sa sama autorka prostredníctvom média pani Verity rozpráva s Georgeom Orwellom. A veruže je to rozhovor vtipný a zaujímavý. Je čiastočne poctou autorovi a čiastočne oslavnou dekonštrukciou autorovho diela a osobnosti.
V poviedke Moja zlá matka, ktorú považujem za dokonalú, sa dočítame o problémovom vzťahu medzi matkou a dospievajúcou (neskôr dospelou) dcérou. Autorka ilustruje, ako veľmi sa na nás podpíše to, čo nám bolo po celý život ukazované a vnucované. Rodičovský ne/vzor je niekedy prisilný.
Vo vymedzenom rozsahu nie je možné venovať sa všetkým poviedkam, hoci každá by si zaslúžila aspoň krátku zmienku. Margaret Atwoodová je autorka, ktorá nás vie zaujímavo vziať do minulosti, rovnako ako do budúcnosti, precízne vykresliť prítomnosť, vyvolať zimomriavky a údiv, na krídlach fantázie dokáže čitateľa preniesť za hranice reality, a to všetko aj na malom priestore, aký poskytuje formát poviedky, a s dokonalým pisateľským majstrovstvom.
Ivana Zacharová