Lewis Dartnell: Byť človekom (prel. Tomáš Mrva, Premedia 2024)
Nie sme iba bezmocnými otrokmi biológie
Britský biológ a majster vedeckej komunikácie Lewis Dartnell v ďalšej časti svojej trilógie opäť dokazuje, že spojenie vedy a histórie je fascinujúce a poučné. Dejiny ľudstva sú aj dôsledkom našej anatómie, genetiky, biochémie či psychológie.
Dôsledky evolučných náhod
Dartnell zaujal už Pôvodom, v ktorom skúmal vplyv geológie planéty na príbeh ľudstva. Teraz sa vracia (ako biológ) takpovediac na domáce ihrisko.
To, že máme na každej ruke po päť prstov, je evolučná náhoda, ktorá sa ustálila pred 350 miliónmi rokov. Vďaka tejto okolnosti väčšina starovekých kultúr zaviedla pri počítaní desiatkový systém.
Autor postupne odhaľuje množstvo ďalších podobných súvislostí – relatívne známych aj úplne prekvapujúcich. Softvér civilizácie sa zrodil vo chvíli, keď ľudia začali držať na uzde svoju agresivitu. Začali komunikovať, jazyk následne pomohol zosnovať odstránenie potenciálnych despotov. Základom spoločenských štruktúr sa stala spolupráca a altruizmus. Špecialitou ľudského konania sa stala aj ochota potrestať podvodníkov bez toho, aby z toho mali trestajúci konkrétny osoh. „Priateľstvo sa v evolúcii ľudstva možno vyvinulo ako poistka proti zúfalým časom.“
Iným podstatným faktorom sa stala rodina. Na rozdiel od iných cicavcov sa ľudské mláďatá rodia nevyvinuté a zraniteľné. Ľuďom trvá roky, kým sa naučia sami chodiť, nakŕmiť sa a celkove sa postarať o seba. S nárastom závislosti detí vznikol tlak, aby sa na výchove dieťaťa podieľali obaja rodičia.
Nie sme otrokmi biológie
Do príbehu ľudstva zasiahli postupne aj poruchy zdravého fungovania tela. Kým endemické choroby zostali v mantineloch komunít, epidemické ničili státisíce ľudí a menili obraz kontinentov či dynamiku sociálneho, politického a kultúrneho napredovania. Americkí revolucionári zvíťazili nad britským námorníctvom, pretože Briti boli počas kampane na juhu oslabení maláriou a nedostatkom chinínu. Americkí vojaci ťažili z návyku na miestne endemické choroby.
Cypriánov mor prispel ku kríze 3. storočia. Kresťania (vtedy ešte len príslušníci okrajového radikálneho kultu) boli orientovaní na dobročinnosť. V ich komunitách vďaka nej prežilo viac ľudí a okrem iného pohania vyzdravení vďaka ich starostlivosti pociťovali voči novému náboženstvu vďačnosť. Kresťanskú cirkev morové pustošenie paradoxne posilnilo. Iný mor – čierna smrť – zdevastoval Európu 14. storočia, ale súčasne priniesol diverzifikovanejšiu spoločnosť a ekonomiku.
Iné faktory vplývajúce na dejiny sú aktuálne aj dnes a dokonca aj v našich malých životoch. Alkohol, drogy, nikotín či kofeín menia nielen myseľ, ale aj spoločenský život. Zakladajú nové tradície, ale aj nebezpečné riziká. Stačí spomenúť státisíce Američanov, ktorí za ostatné desaťročia zomierali v následku predávkovania opioidmi.
Chyby v kódovaní, komunikácii alebo kognitívne skreslenia majú svoje biologické kontexty, ale už sú viac posunuté do sféry psychológie či intelektu. Najsúčasnejšími faktormi vplývajúcimi na život sú alergie, spôsob stravovania, dôsledky prevažne sedavej práce a poruchy zraku.
Dartnell nie je fanúšikom biologického determinizmu. V závere optimisticky upozorňuje, že nie sme bezmocnými otrokmi biológie. Okrem toho „dejiny ľudstva sa odohrávali v rovnováhe medzi našimi schopnosťami a nedostatkami“. Kultúrne inovácie zanechali stopu na našej genetickej výbave. Sme takí, akí sme, a má to svoje dôvody. To však nie je žiadne alibi pre našu budúcu lenivosť či rezignáciu.
Ľubomír Jaško