Dva monológy, jeden život
Linda a Maťa žijú zdanlivo natoľko odlišné životy, že ich eventuálne stretnutie si čitatelia spočiatku dokážu len ťažko predstaviť. Keďže sú to však protagonistky, ktorých myšlienky sa v knihe striedajú, stretnúť sa raz musia. Aj keby to malo byť v domove sociálnych služieb…
Liberálna umelkyňa a odťažitá právnička?
Katarína Fedorová sa rozhodla vybudovať charaktery svojich hrdiniek konzistentne – až tak, že vytvorila akési prototypy súčasnej ženy. Jedna chce byť slobodná, originálna a nezávislá umelkyňa, čo však neznamená, že netúži po úspechu, láske a finančnom zabezpečení. Druhá má spoločensky významnú pracovnú pozíciu, syna, manžela i dom, čo automaticky neznamená, že je s tým spokojná. Obe sú neisté samy sebou aj tým, aký život žijú. Obe žijú tu a teraz – metaforicky i doslovne. Pochopíme to aj bez toho, že by autorka explicitne pomenovala miesto a čas ich žitia. Stačí si všimnúť slová Lindinho otca: „Deti buzerantom, vagíny mužom, penisy ženám a čo ja viem čo ešte. A hlavne nech sa nedá odmontovať vrchnák na plastovej fľaši! To sú vaše problémy. O tých chcete tárať namiesto normálnej práce, pravda.“ (s. 48)
Politika však v príbehoch nehrá prím, a aj keď svet budúcej filmárky a svet sudkyne pochopiteľne značne (de)limituje, nespôsobuje im najväčší hlavybôľ.
Rozprávanie ako prúd dvoch vedomí
Azda najzaujímavejší na knihe Bližšie je spôsob, akým sa Katarína Fedorová rozhodla príbehy Mate a Lindy čitateľom predstaviť. Áno, kniha stojí na deji, ale ten sa posúva skôr myšlienkami a pocitmi než klasickým rozprávaním založeným na akcii. Vnútorné i vonkajšie reakcie, verbálne i neverbálne – to sú nástroje na posúvanie deja, ktoré si autorka vybrala. A tento postup v knihe veľmi dobre funguje. Predstavte si napríklad vyhrotené situácie dialógov protagonistky s človekom, s ktorým si nemá a nevie čo povedať, na hranici s hádkou. Namiesto slov rozprávača sa stretnete s okamžitým glosovaním protagonistky napríklad vo forme hypotetických odpovedí. Robí to ako Linda, tak Maťa – a väčšinou v dialógoch s mužmi.
Mať vs. chcieť
Ak by som mala knihu Bližšie charakterizovať jednou vetou, bol by to práve tento protiklad. Kolízia medzi ľudskými túžbami, očakávaniami a snami s povinnosťami, nárokmi a spoločenskými praktikami prispieva k rozvíjaniu deja a prilieva olej do ohňa v životoch oboch hlavných postáv. De facto ide o neustále strety hlavy s realitou, ktorá jej úplne nevyhovuje. (Ani hlava realite, ani realita hlave.)
Budete sa smiať, plakať, zmení vám život…
Napriek tomu, že názov tejto recenzie hovorí o dvoch monológoch, je kniha Kataríny Fedorovej vlastne dialogická. Jednak ani Maťa, ani Linda si nevystačia so svojimi úvahami, strachmi, túžbami a predstavami – potrebujú ich komunikovať, aj keď spôsob sa im nehľadá ľahko. Zároveň je kniha otvorená čitateľom – oslovuje ich aj metaforicky, aj doslovne.
Nestáva sa často, že by marketingové texty na obálkach kníh hovorili pravdu. V prípade tejto knihy sa to však stalo – je to kniha vtipného a smutného príbehu, pri čítaní ktorej sa budete možno smiať na takých miestach, že sa vám to bude zdať nielen nevhodné, ale aj trochu smutné.
Mara Stanková