SNP nepotrebuje falošnú pomoc
Nové vydanie legendárneho diela Jozefa Jablonického Povstanie bez legiend je úctyhodnou knižnou oslavou 80. výročia SNP. Falošným legendám už narástla takpovediac brada, ale ešte stále prežívajú a znemožňujú priblížiť sa k Povstaniu realisticky.
Silou intelektu proti klamstvám
Táto kniha je výnimočná z viacerých dôvodov. Jablonický ju napísal v čase, keď mal zakázaný prístup k bádaniu v štátnych archívoch. Jeho osobný archív i domáca knižnica boli vybrakované prehliadkami eštebákov. Vďaka historikovej vytrvalosti aj odvahe strojopisná samizdatová monografia Povstanie 1944 uzrela svetlo sveta v roku 1988. Po revolúcii vyšla pod názvom Povstanie bez legiend, náklad 10-tisíc kusov bol rýchlo vypredaný.
Historik sa v porevolučnom období venoval problematike politických súdnych procesov, získal štátne vyznamenanie a zomrel v roku 2012. Teraz kniha vychádza po korektúrach autorovho syna a je doplnená medailónmi generálov Viesta, Malára a Kalinu.
Celé povojnové desaťročia existovali pokusy o alternatívny výklad SNP. Väčšinou pochádzali od exilových autorov spojených s ľudáckym režimom. Povstanie interpretovali ako tragickú porážku slovenskej národnej veci.
Jablonický odkrýva Povstanie ako oddaný demokrat a nepriateľ komunistických dezinterpretácií, ktoré ignorovali zásluhy nekomunistov a vytrvalo prekrúcali dejinné udalosti. Nevrhol sa na politiku a ideológiu. Pracuje s neuveriteľným množstvom zdrojov bez toho, aby sa niektorých štítil alebo ich dopredu vyhlasoval za nesprávne. Okrem toho sa venoval tomu, čo až neskôr dostalo moderný názov „oral history“, keď rozprával s priamymi účastníkmi dobových udalostí. Mnohé postavy vytiahol z tmy zabudnutia alebo zo zámernej ignorácie.
Vznik Jablonického knihy je samostatným príbehom. Dokumentuje silu ducha a intelektu v odpore proti režimu meniacemu prítomnosť a prekrúcajúcemu aj to, čo sa stalo.
Historiografia je len jedna
Jablonického opis dní, ktoré predchádzali vypuknutiu SNP, je neuveriteľne komplexný. Nejde o samoúčelné predvádzanie sa. Od začiatku až do poslednej kapitoly dokumentujúcej udalosti 1. septembra 1944 chce autor zdôrazniť postavenie armády ako hlavnej ozbrojenej sily Povstania. Komunistický výklad dával do popredia partizánske hnutie, pretože to asociovalo predstavu moskovskej pomoci.
Armádni predstavitelia nie sú v Jablonického podaní stopercentní hrdinovia. Počas príprav SNP aj po jeho začiatku vyrobili množstvo chýb. Zlyhávali v konšpirácii a neboli dôslední v dodržiavaní svojich záväzkov. Stačí spomenúť šokujúci Čatlošov rozhlasový prejav, v ktorom oznámil akciu proti ozbrojeným bandám v slovenských horách.
Z čítania o prvých dňoch Povstania je zrejmé, že ochota zapojiť sa do ozbrojenej akcie bola veľmi rozdielna v závislosti od regiónu a miestnych vojenských posádok. Bratislava bola za aj proti, v Nitre šlo o debakel a na východe Malárova armáda zlyhala.
Jablonický sa na viacerých miestach svojej práce jasne vymedzuje proti dovtedajším tvrdeniam. Odmieta to, čo bolo vymyslené a postavené iba na Husákových spomienkach či spojené s ideologickými pohnútkami súdruhov. Ako píše autor v sprievodnom liste k prvému zväzku jeho diela v marci 1989: „Historiografia je len jedna bez ohľadu na to, či do nej prispievajú akademici, alebo komunistickým režimom proskribovaní historici. Dvadsať rokov normalizácie je ďalšou kapitolou manipulovanej histórie SNP. Bola to preferovaná téma, ktorá sa stala živnou pôdou na pestovanie kultu niektorých komunistov.“
Povstanie je dnes pre slovenskú verejnosť mýtom, emóciou, dôvodom hrdosti aj príčinou rozdelenia. Je dobré, že takýto mix prístupov, motívov a záujmov je pod nekompromisným dohľadom historikov, ktorí svojím kritickým skúmaním poskytujú nám všetkým vzácnu službu.
Ľubomír Jaško
Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend (N Press 2024)