Užitočný pre ľudí a krajinu
Známy politológ, analytik a silný hlas občianskej spoločnosti je už dlhé desaťročia náš. Napriek tomu čitateľ knižného rozhovoru so zvedavosťou očakáva jeho postrehy z perspektívy človeka, pre ktorého sa Slovensko až v dospelom veku stalo druhou vlasťou.
Ján Štrasser sa stihol stať majstrom knižných rozhovorov, a tak aj rozprávanie s Grigorijom Mesežnikovom plynie úplne prirodzene. Osobnejšie pasáže sa striedajú s debatami na historické, spoločenské a politické témy. Hádam jedinou nevýhodou je, že Štrasser nevie byť voči tomuto respondentovi trochu drzejší a pripravený polemizovať. Každému je zrejmé, že sa na svet pozerajú veľmi podobne.
Cesta do novej vlasti
Výsledkom je knižný rozhovor pôsobiaci ako doping pre všetkých, ktorí potrebujú v neľahkých časoch pocítiť, že nie sú vo svojich ideáloch a v snahách osamelí.
Mesežnikov spomína na detstvo v Oriole, stredne veľkom ruskom meste štyristo kilometrov juhozápadne od Moskvy, bez falošnej nostalgie. Realisticky rozpráva o tom, ako sa žilo dieťaťu židovských rodičov v systéme, ktorý sa nebol schopný odstrihnúť od antisemitizmu starého Ruska. „Antisemitizmus bol nedeklarovanou, no pevnou súčasťou štátnopolitickej doktríny Sovietskeho zväzu.“
Nezažil extrémnu chudobu, ale bežnú sovietsku realitu. V nej sa donášalo na susedov, stálo v rade na všeličo možné a pri vhodnej príležitosti sa každý poriadne najedol – čo ak na druhý deň už v obchode ani na stole nič nebude?
Ako študent sociálno-politického vývoja a ideológie afrických štátov na Moskovskej štátnej univerzite sa zoznámil so Želmírou, študentkou z Československa. Želmíra po promócii vytriezvela z obdivu k Sovietskemu zväzu, a tak sa mladý pár v roku 1981 odsťahoval do Bratislavy. Gríša našiel v Československu vyššiu životnú úroveň a menej ideologicky spútanú kultúru, umenie i súkromný život.
Nekompromisne o bývalých krajanoch
V rozprávaní o porevolučnom vývoji Mesežnikov glosuje všeobecne známe udalosti a zákruty slovenskej politiky. Bol vtiahnutý do ich analýz od roku 1999 ako prezident Inštitútu pre verejné otázky. Každoročné súhrnné správy (a ďalšie publikácie) Inštitútu boli nielen zdrojom informácií, ale aj ukážkou dôkladného uvažovania o svete.
Inou líniou rozhovoru je analýza vývoja v Rusku, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu chvíľu vzbudzovalo nádeje a potom všetky vyšli navnivoč. Rusko ukazuje, že je stále hordou. A zmysel hordy je podľa ruského filozofa Michaila Epštejna v expanzii. Mesežnikov sa v tejto téme dostáva až do prítomnosti, keď je najväčšou hádankou vývoj ruskej agresie proti suverénnej Ukrajine. Vo vzťahu k bývalým krajanom je nekompromisný: „Nerád to hovorím, ale je to tak – podporili by možno pád totality a nástup demokracie, keby to niekto urobil za nich.“
Prítomnosti sa Mesežnikov dotýka aj v súvislosti s útokmi Hamasu proti Izraelu a budúcnosťou svetovej politiky po prezidentských voľbách v USA. Útok Hamasu považuje za genocídny program a holokaust na malom území. Nerozumie očakávaniam ľavicového Západu, pretože s Hamasom sa humánne bojovať nedá.
Štrasser vo svojom respondentovi odkrýva zvedavého, premýšľajúceho a otvoreného muža, ktorý je pripravený vždy hovoriť pravdu. Nemá rád konflikty, a tak logicky aj v knižnom rozhovore väčšinovo ponúka zmierlivé pohľady.
Čitateľ nebude mať po zatvorení knihy problém uveriť životnému krédu, ktoré Grigorij Mesežnikov ponúka v závere rozhovoru. „Som užitočný pre ľudí, na ktorých mi záleží, a svojou prácou pre krajinu, v ktorej žijem.“ To rozhodne nie je málo.
Ľubomír Jaško
Ján Štrasser: Bol som na zozname vraha zo Zámockej. Rozhovory s Grigorijom Mesežnikovom (Mamaš 2024)