Akú knihu momentálne čítate?
Práve som začal čítať Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj od Júlie Marcinovej. Zistil som, že to nie je moja šálka kávy, napriek tomu čítam ďalej a s chuťou. Pred ňou som čítal Večne spievajú lesy od Gulbranssena, už ani neviem koľkýkrát. Sú knihy, ku ktorým sa človek rád vracia celý život, táto je jedna z mojich. Človek ani nevie, kedy na takú svoju životnú knihu narazí. Raz som si úplne náhodou kdesi na letisku kúpil jednu knihu zo štvordielnej série The First Frontier Series od Mike Roarka a odvtedy (už to bude dobrých sedemnásť rokov) si celú štvordielnu sériu dávam každý rok. Nevyprchá.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate? (Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne Vám ju čítali rodičia alebo súrodenci?)
Prvá kniha v živote? To si už nespomeniem, ale ak nerátame obrázkové s krátkymi textíkmi, tak to boli mayovky alebo Tarzan. Z nich som žil na prvom stupni ZŠ. Mayovky už dnes nezvládnem, ale celú sériu Tarzana som si dal pred pár rokmi, keď som sa na ňu snažil nalákať svoje deti.
Máte obľúbeného autora alebo žáner?
S obľúbenými autormi je to ťažké. Napríklad od spomenutého Gulbranssena som nič iné nečítal. Ani nehľadal. Alebo Waltari. Z Egyťana som na prášky, čítal som ho už niekoľkokrát, ale do žiadnej inej Waltariho knihy som sa nikdy nepustil. Predsa len sa nájdu nejakí autori, u ktorých som svojho (ich) času išiel knihu za knihou – Remarque, Fitzgerald, Puzo, Murakami, Hamsun, Iggulden a iní. Ale tá vlna ako prišla, tak aj odišla. Zo slovenských najmä Červenák, Rankov, Pišťanek, Pankovčín, aj keď poslední dvaja už s ničím novým neprídu. Škoda.
Na základe čoho si ich vyberáte? Čo si všímate na knihách predovšetkým? Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?Knihy si zväčša vyberám podľa recenzií. V ďalších krokoch zohľadňujem žáner, autora, vydavateľa. Väčšinou kupujem e-booky alebo audioknihy, keďže veľa cestujem. A často si kúpim knihu aj podľa toho, čo práve píšem sám. Je to forma rešerše, prečo nespojiť príjemné s užitočným?
A samozrejme, že ma to potom aj láka k napodobňovaniu (ak si myslím, že je to lepšie, ako by som napísal sám). Je to prirodzené, akokoľvek vlastná je cesta, po ktorej sa autor uberá, vždy je vydláždená prečítanými knihami. To som dobre vymyslel, ten záver, nie? 😊
Ján Babarík (1970) , Rimavská Sobota), slovenský spisovateľ
Pracoval ako lesný taxátor, pomocník mlynára v antracitovej mlynici, lesný robotník, novinár, projektový manažér, obchodný zástupca, lektor, audítor, krupiér, klampiar, pokrývač, montér, či manipulant vo veľkosklade. V súčasnosti pracuje pre holandskú firmu ako supervízor odstávok v rafinériách v Škandinávii, na pobreží západnej Európy a na Britských ostrovoch. Žije v Košiciach, má tri deti.
Po období účasti vo viacerých literárnych súťažiach napísal niekoľko kníh, neraz na hranici fantasy, scifi a neuveriteľného sveta: Pálenie mostov, Jumper, Triplovia, Posledný revenant, Zabiť sa je málo.
Pozn. mok:
Čo čítajú tí, ktorí píšu
Oslovili sme pre web magazinoknihach.sk viacerých slovenských prozaikov a prozaičky, aké knihy čítajú a prečo, prípadne ako. Pravidlá boli nastavené tak, aby ich pri odpovediach nezväzoval ani rozsah, dokonca ani dedlajn.