Akú knihu momentálne čítate?
Najintenzívnejšie čítam knihu, ktorú práve prekladám, a to Čierne srdce od Silvie Avalloneovej. Je to už tretia kniha tejto autorky, na ktorej pracujem, ale stále ma to baví. Pri posteli mi leží Olive Kitteridgeová od Elizabeth Stroutovej, ktorú čítam nárazovo, lebo ide o dlhšie poviedky, a v kuchyni si zas pri varení a jedení čítam How not to age od Michaela Gregera, vegánskeho doktora, na ktorého veľmi dám.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate? (Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne Vám ju čítali rodičia alebo súrodenci?)
Tak na toto si presne nespomeniem, v detstve som čítala všeličo, ale netuším, čo bolo prvé. Vybavuje sa mi, že som počúvala často platne na gramofóne a najmä jednu som mala rada: Kam běží modrá liška, o pražskej Malej strane.
Máte obľúbeného autora alebo žáner? Na základe čoho si ich vyberáte?
Kedysi som to tak mala, že som si delila autorov na obľúbených a neobľúbených, ale v posledných rokoch ku mne prichádzajú knihy skôr náhodne, alebo si ich vyberám podľa témy, podľa momentálnej nálady, niekedy mi knihy posunie môj vydavateľ či moja vydavateľka, už nad tým toľko nerozmýšľam. Samozrejme, nie všetko dočítam. Nemám knihy v posvätnej úcte a neškrečkujem si ich v knižnici, ktorú by som si fotila a dojímala sa, aká som sčítaná, nechávam si len knihy, ktoré ku mne naozaj prehovárajú. Knihy blbcov alebo nezaujímavé u mňa nemajú čo hľadať. Ale, samozrejme, mám aj knihy, ktoré pre mňa majú veľmi veľkú cenu, námatkovo – Změna osvětlení od Cortázara, Kniha o hrdinech a hrobech od Sabata.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
Na prekladaní je nepríjemné to, že si všimnete, aj čo nechcete. Napríklad, že autor napíše – „strčil som zástrčku do zásuvky a bruškom prsta jemne stlačil tlačidlo na stolnej lampe, a izbu zrazu zalialo svetlo“ – namiesto toho, aby napísal: „rozsvietil som“.
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Samozrejme, nikto nie je nepopísaná stránka, pri písaní nás ovplyvňuje všetko, prečítané, prežité, vymyslené, ako prekladateľka sa skôr bojím, aby som niekoho neokopírovala, ale zas, nebolo by to vedomé, lebo v momente, keď doprekladám, zvyčajne knihu pustím z hlavy a už sa k nej nevraciam. Skôr by som povedala, že sa snažím čítať (a prekladať) autorov, ktorí so mnou majú niečo spoločné, ktorí ku mne prehovárajú, ale nemám pocit, že by sa to nejako zásadne prenášalo do môjho písania.
Ivana Dobrakovová (1982, Bratislava), slovenská spisovateľka
vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine, s ktorou sa dostala do finále ceny Anasoft litera a získala literárnu cenu Jána Johanidesa. Je autorkou viacerých kníh, napísala o.i. Toxo, Pod slnkom Turína, Bellevue, Matky a kamionisti. Prekladá z francúzštiny a taliančiny. Za preklad Ruského románu od Emmanuela Carrèra získala prémiu poroty Ceny Jána Hollého. Žije v Turíne.