Hľadanie lepšieho Slovenska
Je naozaj téma homosexuality taká dôležitá pre spoločnosť, aby sa o nej viedli diskusie, aby sa písali knihy, nakrúcali filmy, robili divadelné predstavenia? Je to naozaj téma, ktorú potrebujú nastoľovať ako tzv. hodnotovú tému politici a političky? Má rozdeľovať spoločnosť až tak, aby sa ľudia báli vyjsť na ulicu len preto, že majú niekoho radi? Naozaj potrebujeme strieľať ľudí len preto, že majú inú sexualitu?
A vy ste mali vzťah s človekom rovnakého pohlavia viac ako priateľský?
Sú to otázky, ktoré nepatria do literárneho magazínu?
Hľadanie Adama (Ikar 2024) je prekvapujúca, provokujúca a hlboko ľudská kniha. Jej autor František Kozmon nie je literárny nováčik, má za sebou niekoľko celkom kultivovaných detektívnych príbehov. Ale toto nie je detektívka. Je to román o dozrievaní a hľadaní identity homosexuálneho mládenca. Muža, ktorý sa narodil na Orave v bigotnej rodine sektárskeho otca. Je to kniha o matke, ktorá sa musí vyrovnať s tým, že jej syn sa vymyká nekompromisným pravidlám malomeštiackej a konzervatívnej spoločnosti.
Hľadanie Adama je iniciačný román, vďaka ktorému vstupuje do verejného priestoru mainstreamovej kultúry a literatúry – a práve v čase, keď politické špičky zasa šíria k LGBTQ+ komunite nenávisť – téma inakosti a jej prijatia. Prijatia osobného, rodinného aj spoločenského.
A je to próza, ktorá vstupuje do tohto priestoru s bolesťou a odvahou, pretože nehovorí len o tom, ako trpia tí, čo sú iní, ale aj o tom, ako sa s inakosťou musia vyrovnať tí, ktorých voláme milujúci rodičia. Rodičia, teda, lebo niekedy milujúci nie sú.
Literárny príbeh
Román Hľadanie Adama môžeme považovať za autorský coming out, František Kozmon sa priznáva, že časť zážitkov, s ktorými sa v texte stretávame, má autobiografický charakter. Odvážne a smelé.
Na začiatku sledujeme dva rozdielne príbehy – na jednej strane príbeh dospievajúceho Adama, ktorý žije na Orave približne pred pätnástimi rokmi v rodine náboženského fanatika. Adam je stredoškolák, ktorý zisťuje, že je iný, že jeho sexuálna identita asi nie je v súlade s rigidnými predstavami násilníckeho a tyranského otca. Adam zažíva svoje dozrievanie, spoznávanie, strach, ale aj prvú a krehkú lásku, vnútorný zmätok, policajnú nenávisť i ľúbostné vzbĺknutie a sklamanie.
Paralelný príbeh sa odohráva v inom časovom pásme, v Bratislave súčasnosti. Tridsiatnik Kamil, televízny PR manažér, má svoj pracovný a spoločenský kalendár preplnený, organizuje stretnutia s médiami, pohybuje sa v extravagantnom svete zákulisia šoubiznisu. Je tiež gej, ktorý ušiel z domu. Vlastne ho vyhnala vlastná rodina tým, ako sa k nemu správali. Jeho pokoj v anonymnejšom meste mu naruší matka, ktorá sa neočakávane objaví u neho doma. Do mesta ju privádza nevyliečiteľná choroba, a tak hľadá cestu, ako sa so synom zmieriť, ako si odpustiť v posledných týždňoch života. Obidvaja, Kamil aj matka, však majú v sebe množstvo hlbokých rán, ktoré si navzájom akoby nevedeli odpustiť. Aj keď vlastne chcú.
Oba príbehy ukazujú na viacerých rovinách hlboké psychologické trápenia – ľudí s inou orientáciou a ich rodín, ktoré sú často uzavreté v obmedzujúcich predstavách toho, čo je „normálne“, čo sa „patrí“, čo prikazuje „viera“. Kozmonovo literárne rozprávanie je v tomto prípade silné, nie je to plač, nič nevysvetľuje. Rozpráva, hovorí príbehy, ktoré sa dejú akoby mimochodom. A odrazu nerozumiete tomu, prečo sú ľudia pri tejto vážnej a osobnej téme takí netolerantní, ba často dokážu nenávidieť.
Adamove aj Kamilove zážitky sú prepletené, dopĺňajú sa, postupne autor prezrádza niektoré bolestné tajomstvá, ktoré vytvárajú veľmi ľudský príbeh. Pointa príbehu (neprezradíme, nech aj tá zostane dôvodom na čítanie) je svojím spôsobom volaním po porozumení, zmierení a uvedomení si, že to, že niekoho máme radi, nie je hriech. A že schémy, nenávisť a predsudky nezmenia sexuálnu orientáciu. Ani teroristická vražda, ktorá sa udiala v bratislavskej Teplárni a v románe sa tiež spomína, nie sú riešením.
Román o nás
Hľadanie Adama je román o Slovensku, v ktorom „byť teplým“ je zjavne hodnotovo horšie, ako byť zlodej, klamár, podvodník, vrah. Možno by sme sa ako krajina naozaj mohli zamyslieť nad tým, čo sú skutočné hodnoty ľudského života. A že to nie je hrabivosť, nie sú to útoky na druhých, nie je to manipulácia, túžba po moci, zločiny a ich ochrana? To by malo byť jasné každému. A najviac ľuďom, ktorí nenávidia v mene viery namiesto toho, aby na svojom štíte nosili milosrdenstvo a porozumenie alebo šírili posolstvo božej lásky ku každému človeku.,
Hodnotový svet spoločnosti nemôže vyrastať z nenávisti k čomusi, čo nás, jednotlivcov, neovplyvňuje. To, či som heterosexuál, alebo homosexuál, má byť jedno ako daňovému úradu, tak zamestnávateľovi, učiteľke, ministerke kultúry aj smetiarovi, alkoholikovi i abstinentovi. Komunita LGBTQ+ ľudí nešíri žiadnu ideológiu, ktorá by nás, ostatných, nútila správať sa ako oni. To časť ľudí obhajujúcich svoje hodnoty núti túto komunitu, aby sa vo svojom intímnom a citovom živote správali podľa „tradičných“ predstáv. A potom to dopadá ako v románe Františka Kozmona. Tragicky, smutne, neskoro.
Sexuálna orientácia neovplyvňuje majoritnú spoločnosť a nadávať menšine – akejkoľvek – je len ukážkou netolerancie a vlastného strachu väčšiny. A vedia tí, čo očierňujú akékoľvek menšiny, že ich dobro búchaním sa do vlastnej hrude nerastie „nadávkami“ na tých „druhých“?
Kniha Františka Kozmona ukazuje, že ak sa do života ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, votrie nenávisť ich okolia, spôsobuje to veľmi vážne traumy. Rozpady rodín, rozpady toho najcennejšieho, čo okolo seba máme. Ideologická schéma bigotne tradičnej rodiny tak skutočné rodiny ničí. A keď si na sklonku života Kamilova matka uvedomí, čo všetko ich rodina vlastnému dieťaťu urobila, zároveň si uvedomí aj to, čo všetko prehrala. Odmietaním a nenávisťou sa totiž vyhrať nedá.
Záver? Začiatok
K téme vzťahu ľudí rovnakého pohlavia musí naša spoločnosť pristúpiť radikálne inak. Nie je to ideologická ani politická otázka, pre sexuálnu orientáciu sa nerozhodujeme. So sexuálnou orientáciou sa rodíme a dokonca sa aj táto sexuálna orientácia môže správať fluidne, môže sa nám meniť.
Tak, ako musíme akceptovať gravitačný zákon či fakt, že Zem je guľatá, mali by sme akceptovať aj to, že sexualita sa neurčuje zákonom, rozhodnutím, voľbami. Človek je človek, jeho sexuálne preferencie sú len jednou, nepochybne dôležitou, ale nie tou najdôležitejšou, zložkou. Alebo chceme tvrdiť, že ak je niekto drogový díler, kurevník, bitkár, zlodej, podvodník, vrah, tak má väčšie práva na život ako niekto, kto je dobrý, spoľahlivý človek, ale má rád človeka rovnakého pohlavia, či sa nebodaj cíti ženou, hoci má pindíka?
Nikto netvrdí (ani F. Kozmon v knihe), že svätí sú tí, ktorí tvoria LGBTQ+ komunitu. Sú tam rovnakí hajzlíci a klamári ako v majoritnej spoločnosti. Na druhej strane, to, čo sa okolo nás dialo a deje (na osi od samoglorifikovaných svätých poslancov s inkvizítorskými pohľadmi až po streľbu v Teplárni), nie je folklórnou čipkou na nevinnom slovenskom kroji. Cesta LGBTQ+ komunity k tomu, aby bola reálne akceptovaná v spoločnosti, aby to jednoducho nebola dôležitá téma, s kým si v posteli čítate knihu, s kým sa delíte o kúpeľňu, koho máte radi, bude zjavne dlhá. A obnažená kniha Františka Kozmona nehovorí o žiadnom zvrátenom sexe. Je to kniha o potrebe lásky. A o hrozbe nenávisti – dokonca aj rodičov k vlastným deťom.
Román Hľadanie Adama Františka Kozmona ukazuje, že zlo sa neschováva v pohlaví. Zlo je len a len v ľudských hlavách.
Martin Kasarda