Orwell vedel, že kto ovláda minulosť, ovláda aj budúcnosť
Román 1984 je pitevnou správou aj o totalitách, ktoré sa ešte len rodia
Britský spisovateľ George Orwell (1903 – 1950) a jeho román1984 patria medzi ľudí a diela, ktoré majú najčastejšie na jazyku tí, ktorí o nich fakticky nič nevedia. Hoci sa radí medzi dystopie, v čase svojho vydania v roku 1949 bolo aktuálnejšie, než by si asi želal. V totalitných systémoch vrátane ich satelitov sa začínali rozbiehať veľkolepo inscenované procesy s domnelými vlastizradcami, brutálne sa mučilo a popravovalo. Včerajší hrdinovia neboli len vymazávaní z minulosti, ale aj sami žiadali pre seba najvyšší trest, lebo Strana sa predsa nemôže mýliť. Posledné štipky kritického myslenia sa stratili a ľud prevolával slávu Veľkým bratom, či už to bol Stalin, Gottwald, Mao Ce-tung, alebo Kim Ir-sen.
Niektorí sú si rovnejší
Už vo Zvieracej farme (1945) Orwell ukázal, že rozumie nastaveniu spoločnosti v totalitných režimoch. Heslo „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“ pocítil na vlastnej koži každý, kto v nich aspoň chvíľu žil. Hoci je román 1984 umiestnený len o tridsaťpäť rokov do budúcnosti od jeho vydania, ocitáme sa ako keby v nejakom zemepisne podobnom paralelnom univerze. Svet je rozdelený na tri mocnosti – Oceániu, Euráziu a Východoáziu. Dve veľmoci odjakživa vždy bojujú proti tretej.
Ak by sa zmenilo spojenectvo, prepíšu sa spätne všetky noviny a knihy, aby nič nebolo v rozpore s aktuálnym stavom.
Uprostred tohto režimu sa odohráva vzťah Winstona Smitha a Julie, ktorí obaja pracujú na Ministerstve pravdy ako prepisovači. Kým on je unavený, cynický muž, ktorý si matne pamätá svet pred vládou Strany, ona je mladá, energická a jej odpor proti režimu má skôr telesný než filozofický charakter.
Ich vzťah sa začína nenápadne, odkazom od Julie s jednoduchými, no zásadnými slovami: „Milujem ťa.“ Tento krátky okamih symbolizuje nádej, že aj v systéme, ktorý chce kontrolovať myšlienky a emócie, existuje priestor pre autentické city. Fyzická blízkosť medzi nimi nie je len prejavom vášne, ale aj vzdoru proti Strane, ktorá sa snaží eliminovať všetky formy osobnej túžby, pretože nezávislé vzťahy oslabujú jej absolútnu moc. Vrchol prichádza v momente, keď sú zradení, zatknutí a odvedení Ide o políciou na Ministerstvo lásky.
Zradiť je málo
Kým v minulosti stačilo, aby kacírov popravili, teraz má stranícky mechanizmus likvidácie jednotlivca prepracovanejší mechanizmus. Len zradiť je málo. Obžalovaný musí uveriť každej lži, aj keby bol svedkom opaku. A musí naozaj úprimne milovať Stranu a jej symbol – Veľkého brata. Ak ste doteraz nepochopili, prečo mohli ľudia v okamihu smrti volať na slávu svojim tyranom, Orwell vám to detailne vysvetlí.
Obvykle sa po vypršaní autorských práv slávnych diel vydavatelia vrhnú na reedície, ale zväčša dávajú prednosť pôvodným prekladom. Treba oceniť, že vydavateľstvo Ikar, ktoré román 1984 vydáva v dvojici s príbehom Júlie, nabralo cez Milana Kopeckého odvahu a čitateľom ponúka slovenské alternatívy notoricky známych výrazov. Newspeak je preto novoreč, doublethink je dvojmyšlienkárstvo a vševidiaci telescreensa volá transvízor. A Veľký brat vás nepozoruje, ale vidí. V roku 1984 sa dal v Československu čítať len samizdatový preklad Evy Šimečkovej. Je dôležité, aby sme 1984 čítali opäť.
Róbert Dyda