O štáte, ktorý vraždí svojich občanov
Niekedy sú dejiny rýchlejšie ako vydávanie kníh. V čase, keď novinár a politický komentátor David M. Herzenhorn vydával svoju knihu o Alexejovi Navaľnom, bol ruský opozičník ešte nažive. V auguste 2023 ho ruská moc zatkla, odsúdila na 19 rokov na Sibíri, aby ani nie po pol roku oznámila, že Alexej Navaľnyj vo väzení zomrel. Nepohodlný oponent, hlasný kritik mocného autokrata, človek, ktorý sa nebál a chcel vyzvať Putina na prezidentský súboj. Chcel ho vyzvať čestne, v demokratických voľbách.
V demokratických voľbách v Rusku. Oxymoron?
Preklad knihy Disident: Alexej Navaľnyj – príbeh politického väzňa (prel. P. Tkačenko, Lindeni 2025) vychádza na Slovensku práve v čase, keď ruská vojenská agresia na Ukrajine mala svoje smutné tretie výročie a Putin stále hrá vabank o život Ukrajiny, Ruska i sveta. Napríklad aj tak, že nepohodlných občanov zatvára, zabíja či podhadzuje zbraniam, alebo necháva vypadnúť pri umývaní okien.
Zoči-voči diktátorovi
Osud človeka, skonštatoval by sovietsky spisovateľ Michail Šolochov, ktorý sa netajil svojím socialistickým determinizmom, v ktorom sa človek mal podriadiť sociálnym a historickým okolnostiam. A kto sa neprispôsobí, ak má moc v rukách tajná polícia, zbrane, a peniaze stačia ledva tak na najnutnejšie prežitie. A to stále neviete, či o tretej v noci nezabúchajú na dvere…
Disident je bezpochyby zaujímavý, depresívny a cenný sprievodca pochopením súčasného Ruska ako kleptokratickej a mafiánskej krajiny. A zároveň je to aj príbeh odvážneho a pracovitého muža, ktorý sa snažil hovoriť o demokracii, otvorenosti a občianskej spoločnosti ako alternatíve proti divokému Putinovmu Rusku.
Aj keď si nemusíme idealizovať svet: aj Navaľnyj bol spolovice Rus a spolovice Ukrajinec vyrastajúci vo vojenskej rodine. Mal aj svoje nacionalistické veľkoruské črty, ako sa v knihe píše. Akurát mal iné ideály, chcel Rusko demokratické a bohaté pre všetkých.
„Je jedno, koľko ľudí klame samých seba v nádeji, že ďalší šialenec s mocenskými opratami v rukách na ústupky a flirtovanie zareaguje slušným správaním, nikdy sa to nestane. (…) Neustále zvyšovanie stávok, stupňovanie agresie a hľadanie nových nepriateľov vyplýva zo samotnej povahy autoritárskej moci.“ To sú slová Darie Navaľnej, dcéry Alexeja Navaľného, ktorá predniesla prejav pri preberaní Ceny Andreja Sacharova v roku 2021, pretože jej otec sa ešte stále zotavoval z útoku novičokom, ktorý zjavne na Putinov príkaz vykonalo vražedné komando ruskej bezpečnostnej služby.
Samotný Navaľnyj s čiernym sarkastickým humorom atentát na samého seba komentoval: „Ak ide o otázku, či ma otrávili, alebo nie, systém nemôže upadať vo všetkých oblastiach a v jednej sa skvostne rozvíjať – v oblasti vrážd. Očividne upadá aj v tej. V tom však máme šťastie.“
Pri čítaní, ako funguje Rusko, vám teda dobre nebude.
Kniha o mašinérii
Táto kniha sa začína podrobným opisom pokusu o vraždu Navaľného, keď sa 20. augusta 2020 pripravoval na let späť zo Sibíri do Moskvy. Navaľnému prišlo zle počas letu z Tomska do Moskvy, lietadlo muselo núdzovo pristáť. Pokus o atentát zlyhal, pretože Navaľnému bola poskytnutá urgentná lekárska starostlivosť a po medzinárodnom nátlaku bol prevezený z Omska do nemocnice v Berlíne. Novičok spôsobil dlhú rekonvalescenciu, počas ktorej nezávislé vyšetrovanie odhalilo celú špinavú hru vrátane až komického priznania jedného z páchateľov. Podrobnosti si prečítajte v knihe.
Navaľného protikorupčná činnosť pôsobila v prvých rokoch tohto storočia tak, že sa z neho stával nepríjemný kritik režimu, ktorý neváhal ukazovať na strácajúce sa milióny až miliardy zo štátnych a pološtátnych firiem, na ktorých bohatli prepletené schránkové firmy oligarchov. Mašinéria moci sa od čias Putinovho pôsobenia v KGB na konci osemdesiatych rokov premenila nielen na získanie moci, ale najmä na manipuláciu obrovskými kopami peňazí. A keď ruskému oligarchovi siahnete na peniaze, podpisujete si ortieľ smrti.
Navaľnyj a jeho protikorupčná nadácia tiež produkovali a uviedli film o Putinovom paláci, ktorého hodnota sa odhaduje na vyše jednu miliardu dolárov, nachádza sa na čiernomorskom pobreží neďaleko Soči na rozlohe 68 hektárov. Navaľného tím sledoval nielen stavbu paláca, ale aj celú sieť kumpánov a falošných organizácií, z ktorých prepojenia a toku peňazí vlastne vyplýva, že Putinov palác je gigantický úplatok oligarchov vodcovi. Prirodzene, to sa najmocnejšiemu nepáčilo a nepriateľ číslo jeden si na seba nakreslil terč.
Dejiny a Navaľnyj v nich
Alexej Navaľnyj začínal svoju kariéru v Rusku po rozpade sovietskeho impéria. Sám rusko-ukrajinského pôvodu, syn armádneho dôstojníka a študent práv spoznával svet v časoch jeľcinovskej nestability, nepokojov, neistoty i začiatkov budovania oligarchických štruktúr rozkrádajúcich prírodné bohatstvo, ktoré bolo pôvodne v rukách komunistického štátu.
Autor knihy ukazuje mladého Navaľného ako ambiciózneho mladého muža, ktorému záleží na spravodlivom fungovaní spoločnosti, ale aj ako hrdého, národne orientovaného Rusa kontaktujúceho sa aj s takými politickými silami, ktoré by sme skôr mohli označiť za nacionalistické, vrátane jeho zjavných xenofóbnych a protimigračných výrokov. Navaľnyj však chcel Rusko bohaté a neprelezené korupciou, Rusko demokratické a silné, pričom jeho xenofóbia a veľkoruské názory zapadajú do predstavy každého vodcu o silnej krajine. Pre liberálnu opozíciu bol istý čas nacionalistom, ale pre nacionalistov zasa prílišným liberálom.
Navaľnyj bol v niektorých svojich vyhláseniach povýšenecký alebo dokonca nepriateľský k etnickým menšinám žijúcim v Rusku. Keď Putin v roku 2008 napadol Gruzínsko a anektoval dve jeho pohraničné územia, Navaľnyj vyzval na úplnú blokádu Gruzínska a vyhostenie všetkých gruzínskych občanov z Ruskej federácie. Gruzíncov označil za „hlodavce“, ale neskôr sa za poznámku o hlodavcoch ospravedlnil.
Postupne sa však z Navaľného stal výrazný bojovník za práva občanov, úspešný aktivista bojujúci proti moskovskej korupcii, aby sa postupne šplhal až ku korupcii tej najvyššej a s ambíciami stať sa vyzývateľom Putina v boji o Rusko.
Smrť oponenta, ale nie pravdy
Ešte predtým, ako Navaľnyj takmer zomrel na otravu v Tomsku, mu do tváre hodili zelenú farbu, ktorá vážne poškodila jedno oko. Často bol zatýkaný, väznený a odmietali mu povolenie zúčastniť sa na voľbách. Moc vedela, kto je nepriateľ a načo pustiť do nebezpečných pretekov niekoho, kto by ohrozil istého víťaza?
Herszenhorn posúva ságu až do 4. augusta 2023, keď bol Navaľnyj odsúdený na ďalších 19 rokov – tentoraz vo väzenskej kolónii „špeciálneho režimu“, ktorá by mu na desaťročie zakázala návštevy rodiny a dokonca aj listy. Navaľnyj zomrel o niekoľko mesiacov neskôr, 16. februára 2024 v severozápadnej Sibíri, za dosiaľ nejasných okolností. Ale prirodzená smrť vyzerá inak.
Alexej Navaľnyj sa stal ikonou boja proti všadeprítomnej korupcii a ruskej mocenskej oligarchii. Štát, ktorý mohol patriť vďaka nerastnému bohatstvu a veľkosti k najbohatším na svete, stvoril namiesto úspešnej krajiny mnohohlavú obludu oligarchov, ktorí si prehadzujú miliardy a nevedia, kedy vypadnú z okna, či kedy im spadne lietadlo. Ale k suite miliardára Putina, ktorý je hlavou tejto kleptokratickej mafie, treba prirátať ešte milióny zbedačených Rusov, zmátožených vodkou a horlivou jedovatou propagandou autokrata, ktorý spokojne nechal zovrieť svoj „ľud“ mocou desivej korupčníckej byrokracie.
Táto kniha nie je len o bojovníkovi za slobodné Rusko. Je najmä a predovšetkým o zločineckom a mafiánskom štáte.
Martin Kasarda