Detstvo trvajúce tisíc rokov
Azda každý rodič uvažoval nad tým, čo sa odohráva v myšlienkach dieťaťa a ako sa správa vonku, keď nie je v jeho blízkosti. O to zaujímavejšie by bolo sledovať, ako sa takéto správanie a uvažovanie dieťaťa vyvíja v čase. V mimoriadnom komikse Ester a jej zápisky o živote máme výbornú príležitosť podniknúť s hlavnou hrdinkou divokú cestu od jej končiaceho sa detstva na základnej škole po nástup na gymnázium, a je to poriadna jazda.
Nezvyčajný príbeh neobyčajného tvorcu
Riad Sattouf je francúzsky autor komiksov, ktorý strávil svoje detstvo najprv v Líbyi, neskôr v Sýrii a po rozvode rodičov (mama bola Francúzka, otec Sýrčan) sa s mamou a bratom presťahovali do Francúzska. Sattouf sa preslávil dvoma komiksovými sériami: v češtine vychádza vo vydavateľstve Baobab jeho opus Jednou budeš Arab a nedávno vyšla vo vydavateľstve E. J. Publishing v slovenskom preklade Ane Ostrihoňovej kniha obsahujúca tri diely fenoménu Ester a jej zápisky o živote (Keď mala 13, 14 a 15 rokov). V roku 2023 získal autor ocenenie Grand Prix na medzinárodnom festivale v Angoulême.
Okrem tvorby komiksov je Sattouf aj režisér, v roku 2010 získal cenu César za film Les Beaux Gosses. V rokoch 2004 až 2014 pracoval v satirickom časopise Charlie Hebdo, kde sa zameriaval na kreslené anekdoty o situáciách z každodenného života.
Vo Francúzsku sú Sattoufove komiksy mimoriadne obľúbené, platí to aj o sérii Ester a jej zápisky o živote. Vychádzali v prestížnom týždenníku Le Nouvel Obs známom aj ako L’Obs každý týždeň, preto má každý diel 52 strán. Vznikli aj krátke kreslené filmy zobrazujúce niektoré epizódy, dostupné sú napríklad na YouTube.
Ester mala v čase vzniku prvého dielu deväť rokov. S autorom sa zoznámili, keď ju so sebou priviezli na večeru jeho priatelia. Na spisovateľa urobilo dievčatko obrovský dojem opisom svojich zážitkov, pohľadom na svet okolo, hlavne na chlapcov, a tiež rozsiahlym slovníkom, aký vo svojej reči využívala.
Jej pravá identita ostáva utajená, ale zároveň sa k tajomstvu ironicky vzťahujú niektoré príbehy, napríklad keď Ester dostala jeden diel komiksu na narodeniny od kamarátky alebo keď bola na výstave, kde sa nachádzali vybrané obrázky a ľudia o nich diskutovali. Ester sa pohráva s myšlienkou, čo by sa stalo, keby okoliu povedala, že práve ona je hlavnou postavou: v jednej časti to dokonca urobila a nikto jej neveril, o to väčšie prekvapenie účastníci zažili, keď sa objavili v jednej z nasledujúcich epizód.
Farebný svet dievčaťa
Komiks je stvárnený veľmi dynamicky, aj obyčajná chôdza mestom sa javí ako situácia s potenciálom na zaujímavú udalosť. Množstvo panelov autor nakreslil len jednou alebo dvoma farbami a vzápätí sa objaví detail, ktorý označuje úplne odlišná farba, čo vyvoláva dojem akcie. Kľúčovú úlohu hrajú, samozrejme, emócie, na ne Sattouf vyčlenil červenú farbu a bubliny s ostrými hranami. Asi najčastejšie vidíme hravosť, zábavu, smiech, ironický prístup k svetu, občas prídu výbuchy hnevu, krik, inokedy zase smútok, úzkosť, dokonca plač.
Esterin svet rámcuje škola a rodina, vtipné však je, že občas čitateľov vykoľají poznámkami o tom, že má aj iné aktivity a iných ľudí, s ktorými sa stretáva, ale o nich hovoriť nechce, čo jej spôsobuje očividné potešenie.
Pochádza zo strednej vrstvy a veľmi dobre si to uvedomuje. Mama pracuje v poisťovni, otec v posilňovni, po izbu sa delí so starším bratom a občas sa na scéne objaví aj jej maličký brat. Toho má osobitne rada, o staršom nemá ktovieakú vysokú mienku.
Z pohľadu dievčaťa na základnej škole vyzerajú mladšie ročníky ako deti, gymnazisti, ktorých vidí cez plot, zas ako takmer dospelí a prejavuje sa to aj v ich chôdzi, oblečení a dospelejších tvárach. Sattouf dáva dôraz aj na zobrazenie dospelých postáv, vynikajú v tom rôzni influenceri, speváci a speváčky a v jednej epizóde sa objaví dokonca aj prezident Emmanuel Macron, ktorému Ester zachráni reputáciu.
Živý jazyk, chudoba a celebrity
Špeciálnu pozornosť si zaslúži jazyk malej hrdinky a preklad do slovenčiny. Aňa Ostrihoňová preložila prehovory aj vnútorné monológy veľmi príťažlivo s množstvom výrazov typických pre používateľov mobilov, internetu, skratiek, anglicizmov a výsledok sa nielen ľahko číta, ale pôsobí živo a prirodzene súčasne. Dôležitá je nielen forma, ale aj obsah. Prehovory sú autentické, výstižné, občas trochu popletené a nevedú k významnej pointe, čo si uvedomuje aj postava a hocikedy ukončuje svoje úvahy smiechom a konštatovaním, že je „šibnutá“. Zároveň je zaujímavé, aké množstvo textu sprevádzajú kresby. Na komiks ide o celkom dlhé textové bloky, čo však zodpovedá intenzite vnútorného sveta dievčaťa. Pozorne vníma svet okolo aj vlastné pocity vyplývajúce z prežitých zážitkov, jednou z najzaujímavejších epizód v tomto zmysle sú „Víkendy“, v ktorej nájdeme víkend ako metaforu života.
Postupne sa do epizód dostávajú scény vyvolávajúce hlbšie zamyslenie nad svetom, v ktorom Ester žije. Vie, že existuje nespravodlivosť, osobitne si všíma prejavy chudoby. Napríklad ona sama síce navštevuje štátnu školu, ale v bohatej štvrti a jej spolužiaci pochádzajú z veľmi dobre situovaných rodín, čo sa najviac prejavuje v tom, že majú iPhone, pričom ona nie. Lenže sú tu aj iné prejavy chudoby, ktoré však vyvolávajú u Ester oveľa väčšie pohnutie: bezdomovci, ľudia na okraji spoločnosti, žobrajúci v metre. Neustále si kladie otázku, prečo s tým nikto nič nerobí a sama uvažuje nad riešením.
Okrem toho sú tu aj témy ekológie, aktivizmu, rasizmu, politiky, postavenia žien. Udalosti ako sú prezidentské voľby, protesty žltých viest, hrozba islamistického terorizmu, to všetko vnímajú aj deti a rozhodne tínedžeri. „Veľmi dojatá premýšľam o tých ľuďoch,“ uvažuje Ester. Osobitne citlivo sa tu objavuje aj vplyv mediálnych celebrít, predovšetkým hudobných. Francúzski mužskí rapperi sú síce vykreslení ako vizuálne atraktívni muži s dobrou hudbou, ale zároveň ako hrubí, agresívni, namyslení ľudia vyzdvihujúci vlastné ego a urážajúci ženy.
Vzťahy a nástup pandémie
Možno by sa dalo uvažovať aj o tom, či Sattouf nekoncipoval niektoré epizódy s cieľom širšej generačnej výpovede. Dej sa síce dominantne odohráva v Paríži, ale realita obrovského mesta sa takmer vôbec neprejavuje, dôraz sa kladie skôr na univerzálne témy trápiace koniec detstva, resp. tínedžerov. Neustále sa tu stretávame so vzťahmi medzi chlapcami a dievčatami, pričom chlapci tu nevyzerajú práve najlepšie. Z pohľadu dievčaťa sú zbytočne útoční, prejavujú sa príliš fyzicky, chcú pôsobiť drsne, ale je to len vulgárna póza. Niektorí však zaujmú Esterinu pozornosť, napríklad vzhľadom alebo zložité rodinné okolnosti, ktoré ona nepozná, má však pre nich slabosť.
Zodpovedá tomu aj výtvarné stvárnenie: nenájdeme tu takmer žiadne stavby typické pre Paríž, ak sa dej odohráva na ulici, na jej základe sa nedá povedať, v akom meste sa situácia odohráva. Príznačne sa takmer všetko deje v škole alebo v domácnosti. Napokon, posledný diel opisuje nástup pandémie covidu-19, chaotické správy a zľahčovanie vystriedal lockdown, starší brat prepadol konšpiráciám a odrazu máme z čítaného textu dojem, že sa mohol odohrávať v akejkoľvek domácnosti v našej blízkosti.
Zápisky o živote Ester sú zábavné, citlivé, na viacerých miestach hĺbavé a každý, kto chce vidieť svet pre zmenu o niečo veselšie, urobí veľmi dobre, ak si tento originálny komiks prečíta.
Ján Blažovský
Riad Sattouf: Ester a jej zápisky o živote (prel. Aňa Ostrihoňová, E. J. Publishing 2024)