Aleksandra Wojtaszek: Fjaka. Chorvátska sezóna (prel. Karol Chmel, Absynt 2024)
Jedno z najkrajších období môjho života prebiehalo presne v tomto čase pred tromi rokmi a práve počas voľna v slnkom rozpálenom augustovom Chorvátsku. Rapídne životné zmeny ma donútili ujsť na niekoľko dní preč z hlavného mesta Slovenska a zatúlať sa medzi úzke kamenné ulice často lemované dlhými promenádami, kde už nebolo ťažké zažiť Fjaku na vlastnej koži. A to dokonca niekoľkokrát.
Pokoj, rezignácia, rozplynutie
Kým večer vám myseľ opantáva lahodný pokrm kráľov crni rizoto s červeným vínom, cez deň vám more a horúce slnko striedavo objíma telo. Myseľ je neustále pokojná, hlava vyrovnaná, končatiny sa voľne hýbu hore a dolu. Všetky starosti vám berú jemné vlny Jadranského mora, niekde pod vami sa chvejú ostne malých morských čiernych ježkov a sem-tam sa mihne aj nejaká tá priesvitná rybka. Pokoj. Aj to je fjaka: „…hlboko dalmatínsky pojem, označuje stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. Psychofyzický stav neukojiteľnej túžby po ničote, ako mi to raz ktosi vysvetlil s vážnou tvárou. Čím je teplejšie, tým je riziko fjaky vyššie. V auguste v Zadare takmer stopercentné,“ píše poľská novinárka, prekladateľka, balkanistka a autorka Aleksandra Wojtaszek.
Fjaka, a teda ľudovo povedané siesta, však nie je jediný pojem, ktorému v knihe venuje pozornosť. Skúma tiež chorvátsky turizmus v sezóne i mimo nej, dejiny regiónov, masívny odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia a traumy miestnych, ktoré rozhodne nemožno opomenúť. A nemálo dôležitý je v dejinnom kontexte Chorvátska aj jazyk, ktorý slúži nielen na pochopenie súčasnej a minulej mentality celého tohto národa, ale „predovšetkým presvedčenia jeho členov o sebe samých“.
Aj Chorvátsko má svoju temnú stránku
Autorka sa tiež veľa pýta – kde zmizlo takmer sedemstotisíc ľudí, o ktorých sa ešte nedávno hovorilo, že žijú v Chorvátsku, no reálne čísla ukazujú celkom iné počty? Prečo v hlavnom meste, najľudnatejšom meste krajiny, takmer tri roky po osudnom zemetrasení, treba stále dávať pozor, aby vám nespadla na hlavu tehla? Ako sa stalo, že v Chorvátsku sa dá najlepšie zdiskreditovať politika tak, že ho označíte za Srba, a klamstvá na tému ustašovských vyhladzovacích táborov sa beztrestne opakujú aj v niektorých médiách a kostoloch?
Je sympatické, že hoci z knihy cítiť, že autorka má rada Chorvátsko a Chorvátov, nie je jednou z tých, čo iba ochkajú nad inak nepopierateľnou krásou Chorvátska; chorvátskeho mora, voňavých borovíc a nádherných historických zákutí, ktoré čakajú len na híkanie turistov a ich pripravené fotoaparáty. Naopak, je k nemu neúprosne kritická a pri bádaní poodhaľuje aj špinu, ktorú sa Chorváti snažia zamiesť pod koberec či pochovať v skriniach ako svojich osobných kostlivcov. No nič jej pozornosti neunikne. Vďaka jej kritickému rozprávaniu je reportážno-esejistická kniha Fjaka komplex všetkého, čo nutne potrebujete vedieť o Chorvátsku. I keď hrozí, že sa naň po jej prečítaní budete pozerať trochu inak, stojí to zato.
Alexandra Jurišová