Osemdesiaty prvý benátsky filmový festival neponúkol len filmové novinky, ale aj zrekonštruovanú klasiku, filmy o filmoch a ako jeden z mála aj výber toho najlepšieho zo seriálovej tvorby.

Tradičnou súčasťou programu sa v ostatných rokoch stala prehliadka Venezia Classici. V premiérach uvádza rekonštrukcie a reštaurácie klasických filmových diel, najmä tých, ktoré svojho času zažiarili vo festivalovej súťaži. Vlani to boli aj Tarkovského Andrej Rublev a Kachyňovo Ucho, tohto roku Antonioniho Noc, Brookova Mahabharata či De Sicovo Zlato Neapola.

Časom vyrástla prehliadka nových filmov o filmoch a filmároch. Celovečerný francúzsky dokument Myiazaki – duch prírody patril od prvého momentu k beznádejne vypredaným. Záujem však bol aj o americký dokument Chain Reactions (Reťazové reakcie) o fenoméne splatterového hororu Texaský masaker motorovou pílou spred pol storočia. A práve túto celovečernú dokumentárnu snímku prišiel vo filmovej delegácii podporiť aj jeden z účinkujúcich – Stephen King. Pre mnohých najväčšia hviezda tohtoročného benátskeho festivalu sa nepromenovala po červenom koberci, nevyhrievala v žiare bleskov a reflektorov, slávny spisovateľ sa mimo pozornosti médií venoval filmovým fanúšikom… a Benátkam.

Zreštaurovanú klasiku i nové snímky o filmároch už jedenásť rokov hodnotí porota zložená z dvadsiatich štyroch študentov filmu, umenia a kunsthistórie z talianskych vysokých škôl. Festivalová diplomacia zabrala. Za najlepší novo zreštaurovaný starý film vybrali Ecce Bombo režiséra Nanniho Morettiho z roku 1978 – a cenu za najlepší film o filme pririekli Reťazovým reakciám. King však nebol v dobrom rozpoložení, pretože len koncom augusta sa dozvedel, že floridské úrady dali zo školských knižníc ako nežiaduce vyradiť dvadsaťtri jeho románov.

Exorcizmus kumštom

Hoci benátsky festival o osem rokov oslávi storočnicu, stále ostáva „mostrou“ – výstavou, prehliadkou toho najkvalitnejšieho, najzaujímavejšieho zo sveta kinematografie. Pred dvoma desaťročiami, keď filmári experimentovali s trojrozmerným obrazom, festival zaviedol súťaž 3D filmov. Postupne sa zmenila na prehliadku Immersive. Tajomný ostrov Isola del Lazzaretto Vecchio, kde údajne dodnes strašia duchovia pacientov niekdajšieho blázinca, premenovali na Immersive Island a v zrekonštruovaných priestoroch ponúkajú projekty virtuálnej i rozšírenej reality, inštalácie aj videoinštalácie, ako najprogresívnejšiu súčasť audiovizuálneho umenia. Tohto roku sa tu stretlo dvadsaťšesť súťažných a dvadsaťdeväť nesúťažných projektov, no aj deväť diel mladých tvorcov, podporených festivalovým programom Biennale College Cinema. Súťažil aj český projekt Ondřeja Moravca a Viktorie Lopuchinovej v podobe videoinštalácie so zmiešanou realitou Fragile Home. Grand Prix poroty si odniesol Boris Labbé za francúzsko-belgický projekt VR Ito Meikyu.

Pretože veľa záujemcov chodí na festival len pre túto prehliadku, usporiadatelia zaviedli samostatné akreditácie a vstupenky. Cestovné lístky na loď boli v cene.

Dánsko i zvyšok sveta čaká v seriáli Thomasa Vinterberga
Rodiny ako naša neradostná budúcnosť
/ Foto: MIAC

Oscarom na protiveň

V čase, keď Zlaté glóbusy, Oscary, no aj festival festivalov v Cannes povýšenecky ohŕňali nosy nad produkciou streamovacích spoločností ako HBO, Netflix či Amazon Prime Video, Benátky sa neokúňali a prijímali ich tvorbu aj do hlavnej súťaže. Keď vysvitlo, že ťažiskom streamov sú kvalitné seriály, zaviedol benátsky festival samostatnú prehliadku v rámci hlavného programu. Už druhé desaťročie sa konajú na pôde najstaršieho filmového festivalu na svete predpremiéry i premiéry najzaujímavejších seriálov a viacdielnych „televíznych filmov“. Že ich tohto roku bolo iba päť? Každý mal aspoň sedem častí a viac než 340 minút, každý znamenal stráviť v kine celý deň.

Kevin Costner svoj mamutí projekt Horizon: An American Saga, ktorý podľa vlastného scenára produkoval i režíroval a sám v ňom stvárnil hlavnú postavu, uviedol v posledný deň festivalu osobne ako exkluzívne mimoriadne predstavenie aj s filmovou delegáciou. Hviezdne obsadené dielo o osadníkoch v Novom Mexiku, na ktorom pracoval dvadsaťjeden rokov, sotva budú uvádzať v multiplexoch, hoci najlepšie vyznie práve na veľkom plátne, s mohutným multikanálovým zvukom a živo reagujúcim publikom. Prvá kapitola má 181 minút, druhá o deväť viac. Sala Giardino na benátskom Lide bola nabitá.

KEVIN COSTNER v hlavnej role svojho 370-minútového eposu
Horizon: An American Saga
/ Foto: MIAC

Umenie televízneho seriálu

Medzi ďalšími seriálovými projektmi v Benátkach boli desaťdielne civilné Los años nuevos (Nové roky) čoraz úspešnejšieho španielskeho scenáristu a režiséra Rodriga Sorogoyena v produkcii televízie Arte o Anne a Oscarovi, ktorí sa zoznámia v deň svojich tridsiatych narodenín 1. januára.

Vychytený dánsky filmár Thomas Vinterberg vo svetovej premiére predstavil svoj vôbec prvý seriál Familier som vores (Rodiny ako naša) v škandinávsko-francúzsko-belgicko-nemecko-českej koprodukcii. Sedemdielna rodinná dráma z neďalekej budúcnosti, keď jestvovanie Dánska ohrozuje stúpajúca hladina morí, vznikla pre CANAL+ a režisér, inšpirovaný veľkými európskymi dielami o emigrácii, si sám napísal scenár.

Dva seriály boli knižnými adaptáciami. Držiteľ štyroch Oscarov Mexičan Alfonso Cuarón pre AppleTV+ s hviezdnymi hercami sfilmoval bestseller Renée Knightovej Disclaimer (Dokonalý cudzinec) a britský špecialista na historické témy Joe Wright režíroval pre Sky Showcase osemdielny seriál M. Il figlio del secolo (M. – syn storočia) podľa románovej tetralógie Antonia Scuratiho o vzostupe a páde Benita Mussoliniho.

Dokonalý cudzinec

Alfonso Cuarón v roku 2006 bodoval na benátskom festivale s dystopiou Potomkovia ľudí. Jeho veľkolepá sci-fi Gravitácia bola v roku 2013 otváracím filmom, v roku 2015 viedol porotu hlavnej súťaže a autobiografická Roma tri roky na to získala cenu najvyššiu – Zlatého leva. Teraz na Lido priniesol 370-minútový prepis knižného trileru.

V roku 2016 Ikar vydal v edícii Svetový bestseller román britskej autorky Renée Knightovej Disclaimer, v preklade Zdenky Buntovej ako Cudzinec s podtitulom Podobnosť čisto nenáhodná a v češtine ako Dokonalý cizinec. Originál, Knightovej debut, sa rok predtým stal jednotkou v rebríčku Sunday Times. Novinárka a dokumentaristka (nar. 1959) zamestnaná v BBC, sa na štúdiu tvorivého písania zjavne neulievala. Ukončila ho v roku 2013 a po úspechu Dokonalého cudzinca hneď v roku 2016 nasledoval kratší triler pre Amazon Mother’s Day, v roku 2019 prišiel nemenej úspešný román The Secretary.

Alfonso Cuarón bol jedným z prvých čitateľov Knightovej debutu. „Renée mi poslala rukopis a veľmi sa mi zapáčil. Začína sa ako napínavý rodinný triler, no mení sa na čosi oveľa silnejšie. Skúma ničivé dôsledky vypätých emócií na pravdu a dôveru. O niekoľko rokov sme sa s Apple začali baviť o práci pre ich televíziu a mne ako prvý zišiel na um Disclaimer.“

CATE BLANCHETT v seriáli Alfonsa Cuaróna podľa knižného bestselleru Cudzinec / Foto: MIAC

Filmár má čas

Na sklonku roku 2021 Apple TV+ oznámila, že Alfonso Cuarón podľa Knightovej románu pripravuje sedemdielny seriál ako scenárista, režisér a koproducent. Výkonnými producentmi sa stali aj autorka, kameraman Emmanuel Lubezki a predstaviteľka hlavnej ženskej roly Cate Blanchett. Popri nej v adaptácii účinkujú Kevin Kline, Sacha Baron Cohen, Kodi Smit-McPhee, Gemma Jones a ďalší. Nakrúcalo sa doslova po celom svete: v režisérovom rodnom Mexiku, Taliansku, Londýne, Austrálii a dokonca aj v Južnej Afrike.

Módne označenie „triler“ tentoraz skrýva poctivú napínavú vzťahovú rodinnú drámu s nemalou dávkou erotiky. Novinárku a dokumentaristku Catherine Ravenscroftovú (Blanchett) doženie jej dávna minulosť. V románe neznámeho autora, čo jej jedného dňa pristane na stole, spozná samu seba. Lenže ako bezcharakternú cynickú manipulatívnu mrchu, ktorá sa na výslnie vydriapala cez mŕtvoly – a to doslova. Popri súčasnej dejovej línii sa odohráva ľúbostný príbeh spred dvadsiatich rokov, ktorý tragicky zasiahol do príliš mnohých životov.

Cuarón si užíva voľnosť danú extrémnou minutážou. Robí všetko to, na čo vo filme pre kiná nemá priestor. Vykresľuje mnohovrstevnaté charaktery, analyzuje vzťahy, hrá sa s náladami, dbá i na tie najmenšie detaily – a popri tom rád necháva kameru opájať sa západmi slnka, vlnobitím, nahými telami, ale aj špinou, ošarpanosťou a hmyzom. Okrem toho, že niektoré postavy v rôznom veku stvárňujú rôzni herci, odlišuje dejové línie nielen svetlom a farbami, ale aj štýlom, filmovým jazykom. Pravdaže, to všetko je ako stvorené pre veľké filmové plátno. Menšia televízna obrazovka môže diváka lákať k preskakovaniu menej dynamických pasáží. Taký divák však vytrestá nanajvýš sám seba. Disclaimer nie je nekompromisná akčná zábava, ktorá bez milosti vyšplechne z obrazovky do obývačky a podmaní si ju, či chcete, alebo nie. Je z tých diel, na ktoré sa treba pripraviť, spraviť si čas a náladu. Nepodkladá sa. Na svojho diváka si rád počká.

Miloš Ščepka