Film a literatúra

Ak v minulých rokoch prevládali najmä autorské projekty, medzi zhruba 150 novými filmami, ktoré ponúkol 81. benátsky festival, bolo neobyčajne veľa knižných adaptácií. Knihou sa inšpiroval aj absolútny víťaz The Room Next Door, ocenený Zlatým levom, prvý film Pedra Almodóvara v anglickom jazyku.

Vedľajšia izba

Americká autorka Sigrid Nunez knižne debutovala v roku 1995 a na konte má desiatku románov, viaceré získali prestížne ceny. No až v roku 2024 sa ich chopili filmári. Režisérska dvojica Scott McGehee a David Siegel sa inšpirovala jej románom The Friend z roku 2018 a nakrútila rovnomenný film s Naomi Wattsovou a Billom Murrayom v hlavných úlohách. Almodóvar spracoval román What Are You Going Through, ktorý vyšiel o dva roky neskôr. Titul autorka našla v knihe esejí francúzskej filozofky Simone Weilovej.

Priateľky Ingrid (Julianne Moore) a Martha (Tilda Swinton) majú spoločnú novinársku minulosť. Ingrid slávi úspechy ako spisovateľka, Martha má za sebou úspešnú kariéru vojnovej reportérky. Bojuje so zhubným nádorom a rozhodne sa ukončiť život, kým je to ešte možné aspoň so štipkou dôstojnosti. Obstará si smrtiace tabletky a požiada Ingrid, aby jej v posledných dňoch robila spoločnosť. Dohoda znie, že ak raz nájde dvere do spálne v prenajatom luxusnom lesnom dome zavreté, bude to znamením konca. Treťou stranou trojuholníka je Damian (John Turturro), ktorý mal pred rokmi ľúbostný vzťah s oboma.

Almodóvar písal scenár pre Tildu Swintonovú, Julianne Moorovú do postavy Ingrid navrhla ona. Film je ich hereckým koncertom. Na rozdiel od Almodóvarových španielskych opusov je tu menej slov, nadnesenosti, farieb, hektiky a výstrednosti. Podobne ako knižná predloha je skôr komornou melodrámou s prvkami jemného humoru. Alebo slovami autora: „Zámerne som inklinoval k väčšej strohosti. Vyžadovala si to téma. Smrť, ako jediná prijateľná perspektíva.“

Stále som tu

Hoci Murilo Hauser a Heitor Lorega si z benátskeho Lida odniesli cenu za najlepší scenár, dráma Ainda estou aqui brazílskeho režiséra Waltera Sallesa (Hlavná stanica, Za slnkom, Motocyklové denníky) je adaptáciou rovnomennej autobiografickej knihy Marcela Rubensa Paivu z roku 2015. Spisovateľ je od dvadsiatky čiastočne ochrnutý a pripútaný na vozík. Sám je známy ako úspešný televízny a filmový scenárista. Vo svojej knihe opísal rodinnú históriu. Po nástupe vojenskej junty k moci sa v roku 1971 nad mnohopočetnou famíliou staviteľa a niekdajšieho poslanca Rubensa Paivu (Selton Mello) začínajú sťahovať mraky. Žije bohatým spoločenským životom vo veľkom rodinnom dome kúsok od Copacabany. Diktatúra sa sprísňuje, pribúda razií, prehliadok, udaní, vypočúvaní. Ľudia začínajú miznúť, nikto nevie kam. Vládne strach a neistota. Jedného dňa sa v bludisku vojenskej tajnej služby stratí aj Rubens. Jeho manželka Eunice (Fernanda Torres), ktorá sa pred rokmi vzdala akademickej kariéry, musí zoči-voči totálnej moci prevziať zodpovednosť za veľkú domácnosť a päť detí. Napriek existenčným problémom neprestáva zanovito pátrať po tom, čo sa stalo s jej manželom. Odpovede sa dočká až v novom miléniu. Spravodlivosti nie.

Aj pre režiséra Sallesa bol film osobným projektom. S Paivovcami sa poznal od šesťdesiatych rokov, často býval hosťom v ich dome. „Rubens bol prvý otec mojich priateľov, ktorý zmizol, bohužiaľ, nie posledný. Od vydania Marcelovej knihy som túžil ju sfilmovať, ale váhal som, blízkosť s jej postavami bola prekážkou. Pomohli mi až rozhovory s Marcelom, ktorý mi dodával guráž, spolupracoval aj na scenári a pri nakrúcaní pôsobil ako konzultant,“ povedal režisér.

Ozbrojená moc prerušila éru slobody a demokracie. Uvrhla krajinu na 21 rokov do hlbokej stagnácie a vyžiadala si tisíce obetí. Podobne ako u nás však nepretrvala. Nie náhodou sú stredobodom filmu dôstojnosť, nezlomnosť a nádej.

Čudný Queer

V roku 1992 na berlínskom festivale vyvolal rozruch David Cronenberg adaptáciou románu Williama S. Burroughsa Nahý obed, ale na ocenenie nedosiahol. Keď teraz v Benátkach uviedol Luca Guadagnino svoju adaptáciu Burroughsovho románu Queer, dopadol rovnako. Len bez toho rozruchu – pravda, ak nerátame fanúšičky Daniela Craiga a Jasona Schwartzmana na červenom koberci.

Film, akokoľvek symbolický, je z podstaty vždy doslovnejší, poskytuje divákom menej priestoru na vlastnú aktívnu interpretáciu ako literatúra. Nahý obed sa nestal Cronenbergovým najlepším filmom a Guadagninove Daj mi tvoje meno, Suspiria či Bones and All sú suverénnejšie ako Queer.

Benátsky festival má k beatnikom blízko. Na začiatku deväťdesiatych rokov im venoval veľkolepú retrospektívu s výstavami, koncertmi a Ginsberg z okien Casina deklamoval do noci svoje Kvílenie. Sicílčana Guadagnina talianski fanúšikovia zbožňujú. Už jeho debut The Protagonists zaradili Benátky do svojho programu a za Bones and All mu predvlani udelili Strieborného leva. Burroughsov druhý (a nikdy nedokončený) román z roku 1953 vyšiel až o tridsaťdva rokov. V češtine ho prvýkrát vydali v roku 1991 v preklade Josefa Rauvolfa v spoločnom zväzku s Listami o Yage. Je voľným pokračovaním Burroughsovho debutu Junkie.

Daniel Craig a Drew Starkey v adaptácii Burroughsovho románu Queer

Pôvodne sa ho chystal v roku 2011 sfilmovať herec Steve Buscemi so Stanleym Tuccim a Benom Fosterom. Napokon sa k projektu dostal Guadagnino, ktorý od úspechu drámy Daj mi tvoje meno pôsobí v Spojených štátoch a po Queer túžil od začiatku filmárskej dráhy: „Burroughsa som objavil ako tínedžer a jeho svet ma pohltil. Celý život myslím na Burroughsa, hľadám Burroughsa, parafrázujem Burroughsa.“

V päťdesiatych rokoch sa v Mexiku autorovo alter ego William Lee (Burroughs bol potomkom južanského generála Roberta E. Leeho a istý čas používal jeho priezvisko ako pseudonym) oddáva sebazničujúcej vášni k alkoholu, drogám a sexu s mužmi. Spať mu nedáva legenda o zázračnej ultimátnej droge yage z amazonského pralesa. V sprievode milenca Eugena (Drew Starkey) sa ju vydá hľadať, nájde ju, dostane sa pod jej vplyv a stratí schopnosť rozoznávať realitu.

Päťdesiatšesťročný Daniel Craig je prvý predstaviteľ Jamesa Bonda, ktorý účinkuje v drsných explicitných homoerotických scénach. „Ako homosexuál som vedel, že obsadenie homosexuálneho muža do roly Leeho by ho neurobilo reálnejším,“ povedal Guadagnino. „Nikto z nás predsa nie je úplne definovaný svojou rodovou identitou alebo sexualitou. Podstatné je, čo s ňou spraví umelec, interpret. A hĺbka, ktorú Daniel Craig prináša, je presvedčivá.“

Queer bol jedným z najneobyčajnejších filmov v tohtoročných Benátkach, ale svojou otvorenosťou akoby časť publika i porotcov šokoval, odradil. Neušlo sa mu žiadne ocenenie, dokonca ani cena poroty LGBTI, nazvaná Queer Lion Award…

Cesty inšpirácie

V Spojených štátoch pôsobiaci austrálsky režisér Justin Kurzel si vybral literatúru faktu The Silent Brotherhood Kevina Flynna a Garyho Gerhardta z roku 1989 o odkrytí a zneškodnení ultrapravicovej teroristickej organizácie. Historický kriminálny triler The Order nás v štýle retro vedie do roku 1983, keď agent FBI Terry Husk (Jude Law) začína vyšetrovať sériu navonok nesúvisiacich lúpeží a vrážd.

Amos Gitai sa inšpiroval k filmu Why war? korešpondenciou Freuda s Einsteinom

Grécka filmárka Athina Rachel Tsangari sa v Benátkach pred štrnástimi rokmi predstavila originálnym psychologickým portrétom dvoch mladých žien Attenberg. Teraz sa vrátila s neobyčajným metaforickým a nadčasovým „westernom zo stredoveku“ Harvest podľa rovnomenného románu britského autora Jima Cracea, oceneného v roku 2015 International Dublin Literary Award.

Izraelský klasik Amos Gitai sa pod vplyvom aktuálneho konfliktu obrátil ku korešpondencii Alberta Einsteina so Sigmundom Freudom a pretavil ju do filmu Why War?, aby slovami géniov uvažoval o podstate konfliktov a neschopnosti ľudstva žiť v mieri.

Držiteľ Oscara Errol Morris si zasa vybral non-fiction amerického publicistu Jacoba Soboroffa Separated: Inside an American Tragedy a nakrútil silný investigatívny a zároveň esejisticky ladený dokument Separated o zvrhlej praxi administratívy Donalda Trumpa, ktorá násilne odnímala nelegálnym migrantom deti a koncentrovala ich v táboroch. Tisíce z nich dodnes nenašli svojich rodičov, no exprezident sa netají odhodlaním po znovuzvolení v neľudských praktikách pokračovať.

A v benátskej súťaži bez výraznejšieho úspechu, nerátajúc vedľajšiu cenu Syndikátu talianskych novinárov za soundtrack, skončil aj mimoriadne očakávaný Joker: Folie à deux Todda Phillipsa s Joaquinom Phoenixom a Lady Gaga v hlavných úlohách. Od komiksovej predlohy Billa Fingera, Boba Kana a Jerryho Robinsona z roku 1940 sa riadne odklonil, no výrazne sa líši aj od prvého filmu, ktorý v roku 2019 vyvolal práve v Benátkach senzáciu a získal Zlatého leva.

Miloš Ščepka

Foto MIAC