Pravda bez celofánu
Predstavte si, že vás sčítaný, skúsený a vzdelaný človek pozve do debaty o svete a živote. Môžete sa veľmi tešiť, lebo je vysoko pravdepodobné, že z toho vyjdete o čosi múdrejší. Mali by ste sa však zrejme aj trochu báť, lebo len málokto má rád pravdu, a ešte k tomu od niekoho, s kým sa nemôže prieť. Aj preto, že už medzi nami nie je. Asi tak by sa dala charakterizovať posledná kniha Antona Hykischa, slovenského prozaika, ktorý obohatil našu literatúru nielen kvantitou, ako sa niekedy zvykne zdôrazňovať, ale najmä kontinuitou a hĺbkou.
Môžeš nesúhlasiť… Ale to je asi tak všetko
Anton Hykisch pred čitateľov nepristupuje so spoveďou či vyznaním, ide skôr o súbor hĺbkových analýz javov, osôb, udalostí, ktoré v jeho živote mali osobitý význam, alebo ich považoval za zaujímavé. Je pravdepodobné, že pri mnohých jeho úvahách sa vo vás niečo bude chcieť vzoprieť, budete chcieť oponovať. Ibaže je rovnako pravdepodobné, že si uvedomíte, že neviete, ako by ste argumentovali, prečo vlastne nesúhlasíte. Je to generačná vec? Je to vec viery? Politickej orientácie? Svetonázoru?
Autor tejto knihy patril k intelektuálnej elite nášho národa dlhé desaťročia, zažil a videl toho oveľa viac ako mnohí z nás dokopy, mal skúsenosti a vedomosti z rôznych oblastí. To sú neodškriepiteľné fakty. Práve to je zrejme malou rozbuškou – lebo neprezentuje len emócie obohatené milým zavádzaním, tak ako sme na to dnes zvyknutí. A zároveň platí, že ak by to bola napríklad prvá Hykischova kniha, po ktorej siahneme, môžeme veľmi ľahko zostať zaskočení, pretože naše názory na národ či politiku môžu byť odlišnejšie, než by sme očakávali.
Hráme vadí – nevadí
Čítať Nočné zápisky je trochu ako hra mačky s myšou. Pozitívne na tom je, že nie vždy je čitateľ myš, a ak aj je, nie vždy je v beznádejnej pozícii. Ak si čitateľ dovolí byť otvorenejší aj v otázkach, v ktorých má zvyčajne jasne stanovené hranice, autor mu ukáže, ako sa o nich dá uvažovať tak, aby z toho obaja čosi vyťažili. V tomto kontexte v knihe zaujímavo pôsobí postava vnuka Romana, ktorý s rozprávačom debatuje o témach, v ktorých sa ťažko zhodnú – je tak akýmsi zosobnením diskusného partnera, ktorý môže vyjadriť aspoň čosi z oponentových názorov a viesť s autorom pomyselnú rozpravu.
Viera, národ, literatúra a rodina
Takto by sa dali vymedziť základné témy, ktoré v Nočných zápiskoch Anton Hykisch stvárnil. Zrejme podľa vlastných preferencií si vyberiete časti, ktoré vás oslovia viac. Pre milovníkov literatúry odporúčam kapitoly o Marcelovi Proustovi a Jamesovi Joyceovi.
Kniha má aj vzhľadom na tieto štyri oblasti spoločenský rozmer, na viacerých miestach sa stáva až apelom – cez riadky o našej histórii k téme možných variantov budúcnosti. V tomto kontexte sú zaujímavé úvahy o futurológii, ale aj výklady a interpretácie pasáží kníh o smrti či spoločenskej dynamike.
Noc a deň
Po prečítaní tejto knihy vo mne rezonuje časť z Válkovej Skľúčenosti: Život je len prenášanie lampy v tmavej miestnosti: vždy trocha svetla z inej strany. Skúsme Antonovi Hykischovi dovoliť, aby nám svojimi názormi a skúsenosťami posvietil aj do tých kútov, ktoré zvyčajne nechávame temné.
Mara Stanková