Sherlock večne živý, dalo by sa povedať na margo jedného z najznámejších detektívov sveta, ktorý má od svojho zrodu podnes milióny fanúšikov. Napriek tomu až vlani bolo na Slovensku skompletizované vydanie všetkých príbehov Sherlocka Holmesa, ako ich napísal Arthur Conan Doyle. Tento vydavateľský počin spáchala Anna Olejárová.
Keď sme na sociálnej sieti diskutovali o vašom vydavateľskom projekte Sherlocka Holmesa, charakterizovali ste ho slovami – úplne najkompletnejší komplet zo všetkých kompletov. Čo si pod tým máme predstaviť? Čím je vaše vydanie kompletnejšie ako všetky ostatné vydania detektíva z Baker Street 221b?
Naša edícia Sherlock Holmes je jedinečná už len tým, že na Slovensku kompletné vydanie príbehov najslávnejšieho detektíva doteraz nik nevydal. Sherlock Holmes bol vydávaný tu i tam, ale aby si fanúšik založil do police komplet v jednotnom dizajne, to tu ešte nebolo. Okrem toho, my sme sa rozhodli kompletné vydanie ešte obohatiť, ako rada tvrdím, urobiť komplet ešte kompletnejším. Naša edícia má deväť zväzkov, z toho prvých osem tvoria romány a poviedky z kánonu.
Čo znamená sherlockovský kánon a čo sú pastiše?
Kánon je tradičný komplet Sherlocka Holmesa, tak ako sa zvykne vydávať všade vo svete. Deviaty zväzok tvoria Apokryfy a práve ony sú tou čerešničkou na torte. Ide o súbor ostatných diel týkajúcich sa Sherlocka Holmesa od A. C. Doyla. Diela od iných autorov o Sherlockovi sa nazývajú pastiše a nepatria k Apokryfom. Okrem beletrie zahŕňajú drámu, eseje a báseň. Rozhodne nejde o typické dobrodružné príbehy, a preto sa ani nepriraďujú ku kompletu. Apokryfy však tradičný komplet krásne dopĺňajú a obohacujú. Ponúkajú na postavu Sherlocka Holmesa iný pohľad, osobnejší a dá sa povedať aj surovejší. Doyle nás pomocou nich necháva nahliadnuť do kuchyne, v ktorej sa varil Sherlock Holmes. Apokryfy v slovenskom vydaní vychádzajú vôbec prvý raz.
Ja som sa so Sherlockom Holmesom zoznámil niekedy na začiatku sedemdesiatych rokov ako tínedžer a odvtedy som fanúšikom detektívneho žánru. Ako vnímate toto vydanie Dobrodružstiev Sherlocka Holmesa z roku 1965? Dodám, že ho prekladal Alfonz Bednár a zodpovedným redaktorom bol Ján Vilikovský.
Myslím, že väčšina z nás sa zoznámila so Sherlockom práve vďaka prekladom pána Bednára. Pamätám si, ako som si z knižnice požičala ošúchaného Psa baskervillského a hneď ma chytil za srdce. Na tieto vydania mám krásne spomienky a vnímam ich veľmi pozitívne. Mám ich všetky doma. No zároveň pre mňa ostáva záhadou, prečo tie zväzky zostavili tak, ako ich zostavili. Názvy kníh – zbierok, nekorešpondujú s názvami podľa kánonu, ako ich písal a vydával Doyle. Niektoré vyšli v rámci Zelenej knižnice, ďalšie v iných vydaniach. Veľmi ťažko sa v tom vyznať, je to mätúce, keď v knihe s názvom Návrat Sherlocka Holmesa nájdem z originálneho Návratu len jedinú poviedku a všetky ostatné sú zobrané z Poslednej poklony a Z archívu Sherlocka Holmesa. Ale ako hlavolam je to dobré, celkom som sa zapotila, keď som si robila prieskum o slovenských vydaniach.
Aj v úvode posledného, deviateho dielu, Apokryfy Sherlocka Holmesa spomínate kánon, pastiše, apokryfy… Jestvuje nejaká univerzálna dohoda vydavateľov, ako sa vnímajú a klasifikujú texty spojené s postavou Sherlocka Holmesa? Textov od iných autorov sú tisíce, ako ich hodnotíte vy, sú medzi nimi nejaké obzvlášť vydarené?
Existuje, ani nie tak nejaká oficiálna dohoda, ale skôr všeobecný úzus, ktorý sa rešpektuje. A nie je to len o vydavateľoch. Sherlock Holmes má veľmi silný fandom, údajne je to jeden z prvých moderných fandomov vo svete. Existujú rôzne spolky a organizácie, kde sa príbehmi o Sherlockovi neustále zaoberajú a keby len to, dokonca hrajú takzvanú The Great Game (Veľká hra), v ktorej predstierajú, že Sherlock a Watson sú reálne osoby a Doyle je iba Sherlockov literárny agent. Čo sa týka textov od iných autorov, sú ich naozaj tisíce a nemám všetko načítané, takže si ich netrúfam hodnotiť ako celok, no napríklad veľmi sa mi páčia poviedky o Sherlockovi od Neila Gaimana.
Mám veľké reprezentatívne vydanie (pastišov) s názvom Sherlock Holmes. Veľká kniha poviedok, zostavil ju Otto Penzler a je to naozaj rozsiahla zbierka poviedok o Sherlockovi Holmesovi prevažne od iných autorov (pár textov v nej je od sira Arthura Conana Doyla). Čím si vysvetľujete takú záľubu v pastišoch o Sherlockovi?
Tú veľkú knihu poviedok mám doma aj ja. Sherlock je taký obľúbený, že ľudia po dočítaní jeho príbehov jednoducho chcú ďalšie. Chcú s ním zažiť ďalšie dobrodružstvá, chcú mať pocit, že postava „žije“ a s ňou aj celý imaginárny svet. Na konci každej dobrej knihy cítime malý smútok a je to tak trochu akoby s poslednými riadkami príbeh náhle zomrel. Fanfiction je jednoducho túžba po tom, aby sa to nestalo.
Otto Penzler v úvode knihy píše, že „zhruba pred sto rokmi patril Sherlock Holmes k trom najslávnejším ľuďom v dejinách – spolu s Ježišom Kristom a Houdinim“. Dnes by tá trojka zrejme vyzerala inak, ale je faktom, že Serlock Holmes je dodnes hlavnou postavou množstva nielen literárnych diel, ale aj filmov. Prečo je Sherlock podľa vás taký zaujímavý aj po sto rokoch? Čím nás môže tento britský gentleman osloviť v čase internetu, množstva seriálov Crime Scene Investigation?
Áno, dnes by tej trojke pravdepodobne šéfoval Harry Potter. Sherlock Holmes je stále obľúbený, pretože A. C. Doyle jednoducho vedel písať. Vedel vyskladať príbeh, tvoriť postavy, dramatizovať dej, vhodne navodiť atmosféru a v neposlednom rade dôvtipne „narafičiť“ záhadu a stopy k nej vedúce. Sherlock Holmes ako taký je majstrovsky vymodelovaná literárna postava. Nie je to nejaká figúrka šuštiaca papierom, je to komplexná osobnosť, ktorej rozmanité črty postupne objavujeme a spolu s Watsonom nad nimi žasneme. Jeho príbehy publikované každý mesiac v novinách spôsobili mániu, akú dovtedy nezažil žiadny autor v dejinách. Stačí spomenúť smútočné zhromaždenia, ktoré sa konali po tom, ako Doyle nechal detektíva spadnúť z Reichenbachšských vodopádov. Vtedy Doyle skutočne plánoval sériu Sherlocka Holmesa ukončiť a nebyť tlaku čitateľov, tak tu máme namiesto deviatich zväzkov edície iba štyri.
A čím oslovuje Sherlock Holmes vás, že ste sa rozhodli vydať deväť zväzkov ako nikto doteraz na Slovensku?
Myslím, že aj dnes len málo autorov detektívok dokáže tak umne podstrčiť čitateľovi stopy vedúce k vyriešeniu záhady, že počas čítania sám na nič súce nepríde, len v závere sa pri vysvetlení plesne do čela, akože: no jasné! Toto je vzácna schopnosť a mňa samotnú rozčuľuje, keď pri čítaní nejakej detektívky poznám vraha skôr ako hlavná postava. Doyle mal veľmi logické myslenie a v tomto bol jednotka. Komplet Sherlocka Holmesa sme sa rozhodli vydať pre mnoho dôvodov už spomenutých v tomto rozhovore a tiež preto, že sa nám zdalo neuveriteľné, že tak doteraz nik neurobil. A okrem toho všetkého sme chceli mať poriadok v knižnici, tak je to.
Ako je vaša deväťdielna séria usporiadaná? Podľa času vydania, podľa jednotlivých kníh Arthura Conana Doyla, chronologického princípu (život Sherlocka Holmesa, od zoznámenia s Watsonom po … pokiaľ vlastne?). Posledná poviedka ôsmej časti (Farbiar na penzii) nenaznačuje žiadny koniec celej série textov o Holmesovi. Dá sa nejaká poviedka Conana Doyla označiť ako posledná napísaná o živote Sherlocka Holmesa?
Usporiadaná je tak, ako ju Doyle písal a publikoval. Písal z väčšej časti chronologicky, ale nijako na tom nebazíroval. Obľúbenou zábavkou holmesológov je podľa rôznych náznakov umiestňovať príbehy do konkrétneho obdobia historického i do obdobia života hlavných postáv. Chronologicky posledná poviedka sa nachádza na konci siedmeho zväzku – Posledná poklona. Poviedka nesie rovnaký názov. Holmes je už na dôchodku, spokojne sa venuje chovu včiel na malej farme pri South Downs, keď sa podujme aj s Watsonom na ešte jedno špiónske dobrodružstvo. Táto poviedka má zároveň najtemnejší záver zo všetkých – dvaja starí priatelia hľadia v ústrety ťažkým časom. Predtucha blížiacej sa prvej svetovej vojny pôsobí mimoriadne ťaživo.
Ako zomrel Sherlock? Nemyslím tú „fingovanú“ smrť pri Reichenbašských vodopádoch, neskôr pod nátlakom čitateľov odvolanú. Zomrel vôbec v niektorej Doylovej poviedke? Neukončil Doyle jeho život? Kto zomrel skôr Holmes alebo Doyle?
To sa nevie. Väčšina fanúšikov si asi rada predstavuje, že Sherlock zomrel v pokoji na starobu na svojej milovanej farme. A áno, dá sa povedať, že Doyle zomrel skôr ako Sherlock, ten predsa žije dodnes. Keď Doyle prestal písať jeho príbehy, stále tu boli divadelné hry, v tých časoch nesmierne populárne, potom nastúpili filmy, seriály a rôzne adaptácie od výmyslu sveta a tak to pokračuje až dodnes. Sherlock Holmes je tu stále s nami.
To, že Doyle mal v istom období problém s popularitou Sherlocka Holmesa, ktorý úplne zatieňoval iné jeho texty, je známe, dokonca ho na istý čas zlikvidoval. Trochu mi vo vašom projekte chýbal „život a dielo“ Arthura Conana Doyla. Neuvažovali ste o takomto texte?
Nad zaradením životopisu A. C. Doyla sme uvažovali, ale popravde, zatiaľ som nenatrafila na žiadny, ktorý by ma chytil za srdce. Existuje dokonca životopis Sherlocka Holmesa. Holmesológ William S. Barring Gould usporiadal udalosti v živote Sherlocka Holmesa do chronologického poradia od narodenia až po smrť. Na niektorých miestach si musel domýšľať, ale je to veľmi vydarený pokus o životopis literárnej postavy.
Vaše vydanie vyzerá aj formálne skvele. Tvrdá väzba, ilustrácie, typ písma, aj písané texty, to všetko signalizuje, že ste sa so Sherlockom vyhrali a vymaznali, že bol vašou srdcovkou. Mali ste pri tom nejakú inšpiráciu pri cudzojazyčných vydaniach? Aké sú reakcie čitateľov na tento projekt?
S vizuálnou stránkou Sherlocka sa vyhral a vymaznal Julo Nagy, náš dizajnér a ilustrátor. O inšpirácii by viac povedal on, ale najskôr ho inšpiroval Sherlock samotný a viktoriánske Anglicko. Veľmi sa pre Sherlocka nadchol a na výsledku to poznať. Napríklad vymyslel zakomponovanie kanonických skratiek do dizajnu série – sú pri každej poviedke a tiež na obálke zväzkov. Sú to skratky zaužívané holmesológmi na rýchle označenie poviedky alebo románu. Podľa mňa je to geniálne, len dodatočne sa mi donieslo, že niektorí ľudia tomu nerozumejú a pokladajú to za nejaké preklepy… Avšak celkovo sú reakcie čitateľov na túto sériu skvelé. Je krásne sledovať, napríklad na instagrame, ako naše knihy robia radosť.
Anna Olejárová (1982, Bratislava)
autorka fantasy poviedok, s military splatterom Preplatok získala prvé miesto v súťaži Martinus Cena fantázie. Svoje texty publikovala vo viacerých zbierkach poviedok českých aj slovenských vydavateľov. Vo vydavateľstve SnowMouse Publishing oživujú klasické literárne diela, aby boli tieto poklady dostupné a príťažlivé aj pre dnešného čitateľa – o. i. vyšli Orwellova Zvieracia farma, Doyleov Stratený svet, Rollandov Peter a Lucia, Goetheho Utrpenie mladého Werthera, Londonov Majster Alkohol. Vlani skompletizovali Doyleove texty o Sherlockovi Holmesovi deviatym zväzkom pod názvom Apokryfy Sherlocka Holmesa.