Alessandro Baricco: Ábel (prel. Stanislav Vallo, Slovart 2024)
Rozprávač príbehov s koltom v ruke
Alessandro Baricco patrí v súčasnosti k najprekladanejším talianskym spisovateľom. Vo vydavateľstve Slovart vyšlo už trinásť prekladov jeho diel. Najnovšie ide o novelu Ábel. Autor svoj príbeh označuje ako metafyzický western. Berie nás na divoký západ, do neexistujúcej krajiny, kde vyrastá Ábel so svojimi súrodencami. Prostredie nás priam láka, aby sme sa vydali na osobnú púť, na cestu do nás samých, nazreli do svojich sŕdc a hľadali odpovede na rôzne otázky. Kapitoly pôsobia sprvu roztrieštene, no ak poznáte Bariccove knihy, viete, že pred čitateľom sa vo finále objaví dokonalý obraz v celej svojej kráse.
Labyrint príbehov
Rozprávač Ábel v úvode hovorí: „Dreli sme ako zvieratá. Mlčky, v nekonečnej samote, čo som už spomenul, na pokraji známeho sveta: takí vzdialení od všetkého, že sme si boli všetkým a jedinou novinkou bola naša vlastná ničota.“
Keď boli ešte deti, otec jedného dňa vystrelil po Ábelovom bratovi Dávidovi a Ábel na ten zvuk nikdy nezabudol. Vtedy pochopil prvý verš z Evanjelia podľa Jána a je presvedčený, že v istom zmysle pochádza práve z tohto výstrelu. Stal sa šerifom malého mestečka a vychýreným strelcom. Svoje pištoľnícke majstrovstvo predviedol pri lúpežnom prepadnutí banky, keď prekazil zločin pomocou strely zvanej Mystik – streľba z dvoch zbraní na dva rôzne ciele. V ten deň sa stal legendou, no jeho osud bol už vtedy predurčený. Ešte skôr, než sa s bratmi Dávidom, Samuelom a Joshuom a sestrou Lilith, ktorá vidí do budúcnosti, rozhodnú zachrániť matku, ktorá ich ako deti opustila a na cestu si vzala iba štyri kone, Ábel nám vyrozpráva svoj príbeh.
O tom, ako sa stal šerifom, o svojej láske Hallelujah, ktorá ho pravidelne opúšťa, aby sa k nemu opäť vrátila. Rozpovie nám aj príbeh o domorodom kmeni Nutkov a tiež o svojom stretnutí s brujou, čarodejnicou, ktorá mu sľubuje, že jedného dňa sa znova narodí, aj o tom, ako pri jej slovách „pocítil závan z piatej svetovej strany“. Máme možnosť vstúpiť do mestečka Magdalena, kde osud obyvateľov vezmú do rúk odvážne ženy. Odtiaľ pochádza slepý muž, vychýrený strelec, ktorý sa kedysi na istý čas stal Ábelovým učiteľom a on mu na oplátku čítal Platóna, svätého Anselma či Spinozu. Preto tento Bariccov hrdina nie je len neobyčajným pištoľníkom, ale aj múdrym rozprávačom, ktorý na svet nahliada cez filozofické učenie rôznych majstrov.
Hra s biblickými menami
Ako nám napovedajú mená postáv, autor čerpá zo Starého zákona, odkazuje aj na Nový. V kresťanskej literatúre je Ábel zosobnením dobra a viery, v apokryfnej literatúre zas prototypom nevinnej obete, jeho potomkom je predurčená úloha sudcov. V Bariccovom príbehu je Ábel šerifom, teda aj akýmsi sudcom. Lilith je démonická bytosť, ktorá sa spomína v mezopotámskych mýtoch, ale na ňu odkazuje aj biblický verš Iz. 34, 14, hovorí sa o nej aj to, že bola prvou Adamovou ženou. Menovkyňa bájnej Lilith teda spojí súrodencov – boháča, blázna, dobráka a pištoľníka –, aby oslobodili matku a postavili sa proti zákonu. Ťažko povedať, či ide o stranu dobra, alebo zla. Hranica je veľmi tenká. Čo jeden považuje za zlé, pre iného je požehnaním. Ábel si to uvedomuje a potvrdzuje starú pravdu, ktorú všetci dobre poznáme. „Skĺzavam teraz na opačnú stranu a ani sa nevzpieram, lebo som vždy vedel, že hranica je labilná a každé odlíšenie provizórne. Skôr či neskôr sa to muselo stať.“
Baricco nezostal iba pri tom, že si z Biblie povyberal mená, dovolil si na úkor písma aj zažartovať, a nie raz. „Vyhoď mi do vzduchu ten kostol, Dávid, a o všetko ostatné sa postaráme my, ja, Joshua a Ábel. Je to príbytok Pána, Lilith. Hovoríme o niekom, kto sa narodil v maštali, Dávid. Nejako si s tým poradí.“
Novela Ábel je okúzľujúcim vírom Bariccových neustále sa rozvíjajúcich myšlienok a tvorivosti, jeho zručností a skúseností ako človeka, literáta, filozofa a výnimočného rozprávača. V závere knihy sa veľkým oblúkom vraciame do Ábelovho detstva a takmer počujeme, ako zvyšné kúsky skladačky nahlas, ale s ľahkosťou kĺžu na svoje miesto.
Ivana Zacharová