Aj vášeň je so slobodou krajšia
Už oddávna sa vie, že sex spolu s náboženstvom vzbudzuje najviac vášní. Dnes v čase únavy zo sexuálnej revolúcie a rodiacej sa novej etiky je dobré skúmať vzťahy medzi rozkošou a mocou.
Feminizmus bez jasných záverov
Otázky z knihy oxfordskej filozofky a feministky už dávnejšie prestali byť akademické či striktne právne. Minulé príbehy obťažovania či priamo sexuálneho násilia sa vracajú ako bumerang do súčasnosti. Ožívajú v súdnych sieňach, v mediálnych prestrelkách a politických súbojoch. A povzbudzujú aktivistov k vyššiemu odhodlaniu, pretože to, čo vyzerá ako vzrušenie zabalené v ružovom obale, je v najhlbšej podstate otázkou moci, potláčania slobody či rovnosti.
Téma nie je pikantná, ale vážna. Nezávisle od ironických či pobavených úsmevov zvodcov a sexuálnych predátorov všetkého druhu, spoločenského a ekonomického postavenia.
O knihe sama autorka hovorí, že nemá byť útechou. „Nie je to miesto oddychu, neponúka šťastné konce a čitateľstvo v nej nenachádza jasné závery.“
Amia Srinivasan sprevádza čitateľa minulými aj dnešnými feministickými prúdmi. Upozorňuje na otázky, v ktorých feministky odpovedajú rôzne. Feminizmus napriek predsudkom nie je myšlienkovým monolitom. „Hnutie potrebuje neúnavne hovoriť pravdu, a to aj o sebe samom.“
Stále nové mysliteľky do neho vnášajú vlastné dôrazy. Nehovoriac o reálnych zmenách či prelomových udalostiach, po ktorých sú staré dôrazy na smiech a prichádzajú úplne nové. Stačí ukázať na dostupnosť pornografie. Uvažovanie o tom, či porno je ukážkou sexuálnej slobody alebo útokom na ženskú dôstojnosť, musí byť iné v čase, keď aj malí používatelia smartfónov v priebehu sekúnd a zadarmo objavia tisícky pornovideí s neuveriteľne širokou škálou námetov.
Máme sa báť asexuálnej budúcnosti?
Sex je podľa Amie Srinivasanovej politickou témou. Vzťah k nemu odráža vzťah k rase a spoločenským triedam, národnostiam a kastám. Autorka poukazuje napríklad na časté zobrazovanie černocha ako násilníka či obraz čiernej ženy ako chronicky promiskuitnej.
Nejde iba o podvedomé schémy. Tieto predsudky vplývajú na vyšetrovanie a rozhodovanie porôt v súdnych konaniach. „Keď čierne ženy nahlásia domáce násilie, neúmerne viac trpia policajným obťažovaním, núteným odlúčením od detí či spochybňovaním ich pravdovravnosti.“ Hoci v týchto pasážach autorka logicky píše najviac o americkom a britskom prostredí, podobné ťažkosti možno sledovať aj v našom kultúrnom kontexte – akurát pôvodcovia ponižovania, nedôvery alebo predsudkov používajú „miestne“ nálepky…
Dnes v ére MeToo sme svedkami absurdity. Mnohí z obvinených nepopierajú, že robili to, čo ich údajné obete tvrdia. Popierajú len to, že si zaslúžia trest. Vzduchom letí fráza, že mužom sa zrazu zmenili pravidlá hry a teraz sú trestaní za niečo, čo bolo predtým bežne dovolené. Rozdiel medzi chceným a nechceným sexom, slušnosťou a ponižovaním však vždy existoval. „Len ženy vtedy žili vo svete vytvorenom mužmi a riadenom ich zákonmi.“
Srinivasanová netúži po prepracovanej byrokratickej štruktúre na ochranu pred sexuálnym násilím. Oveľa viac si želá zmenu mentality a zmeny v kultúrnom a spoločenskom nastavení. Nevyhnutným začiatkom je zvýšená citlivosť voči témam, ktoré sú ešte stále a pre mnohých luxusné či priamo zbytočné. Nezaobídeme sa bez snahy o porozumenie a solidaritu.
Chvíľami sa zdá, že po sexuálne liberálnych časoch prevládne strach a nová forma prudérnosti. Akoby sa skončila éra flirtovania a slobodnej rozkoše. Knižné Právo na sex vám pomôže získať zorientovaný nadhľad. Netreba sa obávať života bez iskry a vzrušenia. Dôležité však je, aby nažive zostala aj sloboda.