Abraham Verghese: Zmluva s vodou (prel. Marianna Bachledová, Tatran 2024)
Životné osudy troch generácií prepojené krvou a vodou
Lekár a spisovateľ Abraham Verghese sa narodil v Etiópii indickým rodičom. Medicínu vyštudoval v Indii a dnes je profesorom na katedre teórie a praxe medicíny na Stanfordovej univerzite. Lekárske vedomosti, študentské časy na indickej univerzite a svoje indické korene bohato zužitkoval pri desať rokov trvajúcom písaní rozsiahleho eposu Zmluva s vodou. V románe mapuje jedno storočie pohnutej indickej histórie.
Voda ako prekliatie Príbeh sa otvára v roku 1900 a dvanásťročná nevesta odchádza so svojím štyridsaťročným ženíchom z rodného domu. Sobáš bol vopred dohodnutý nevestiným strýkom a ani jeden z mladomanželov netušil o veku toho druhého. Pri stretnutí sú obaja zhrození. Muž sa k manželke správa odmerane, dievča sa v podstate stáva sestrou a zároveň matkou jeho malého syna.
Postupne sa zladí s rytmom domu, do ktorého z času na čas nakukne oko láskavého slona Dama, duch zosnulej manželky jej muža ju vezme na milosť, malý JoJo ju miluje a mlčaniu svojho životného partnera sa naučila s láskou naslúchať. K ľúbostnému vzplanutiu dochádza až o niekoľko rokov neskôr, Mariamma porodí deti, vychová ďalšie generácie. Prežijú spolu krásne roky, neskôr poznačené veľkou bolesťou zo straty dieťaťa, chorobami a inými trápeniami. Stáva sa z nej Veľká ammačí, ochrankyňa a duša rodiny i dediny.
Dlhé roky po tom, ako prišla s manželom do jeho rodného domu v Parambile, nerozumela, kde sa v ňom berie taký obrovský odpor k vode. Až po rodinnej tragédii sa dozvedá, že celé generácie jeho rodiny sú akýmsi podivným spôsobom „prekliate“ a občas sa niekto utopí, hoci sa všetci vode panicky vyhýbajú. Toto prekliatie nazývajú Stav. Veľká ammačí verí v boha a niekoľkokrát ho zaprisaháva: „Ak nemôžeš Stav vyliečiť, prosím, zošli nám niekoho, kto to dokáže.“
Fascinujúca medicína Druhú dejovú líniu tvorí príbeh mladého škótskeho lekára Digbyho, ktorý odchádza do Indie, aby sa pridal k tamojším lekárom. Kolonisti žijú na úkor domácich, biely lekár je poloboh, no Digbyho pomyslenie, že patrí k utláčateľom, deprimuje. V nemocnici je konfrontovaný s rôznymi deformitami, chorobami, o ktorých doteraz nemal ani tušenie, ale vďaka mladíckemu elánu a nadšeniu sa z neho stáva čoraz lepší lekár. Po tragickom omyle svojho kolegu urobí osudovú chybu, spôsobí smrť milovanej osoby a uteká ďaleko do hôr, aby svoj život zasvätil chorým na lepru. Ako roky plynú, India získava nezávislosť. Autor nám ponúka stručný prierez udalosťami. Zmeny sa dotknú aj Parambilu. Počas rokov sa osudy Digbyho a rodiny Veľkej ammačí o seba zľahka obtierajú, aby sa vo finále prepojili v dojímavom rozuzlení.
V tomto strhujúcom románe do popredia vystupuje ľudské telo so svojimi záhadami. Vergheseho lekárske znalosti mu umožnili napísať fascinujúce scény prežitia a lekárskych procedúr. Podarilo sa mu oživiť množstvo sympatických postáv, ktoré sa všemožne usilujú prežiť svoje životy čo najlepšie a najplodnejšie. Autorove opisy fauny a flóry sú krásne, indická kuchyňa Veľkej ammačí priam láka uvariť si niektoré z jedál a závan magického realizmu dodáva celému príbehu korenie.
Zmluva s vodou je oslavou medicínskeho pokroku, ľudského porozumenia a taktiež pokorným svedectvom o problémoch, ktorými prechádzali minulé generácie v záujme tých, ktorí prišli po nich. Rôzne udalosti v životoch jednotlivých postáv sú prepojené, čitateľ vidí spojitosti, no pre protagonistov zostávajú skryté, alebo na ne zabúdajú, sú ako rieka, ktorá spája ľudí žijúcich po prúde s ľuďmi žijúcimi proti prúdu. Na konci príbehu stojíme s preživšími vo vode, ktorá ich spája v čase a priestore, a robila to odjakživa. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú vo Vergheseho príbehu prepojené neúprosne ako zhmotnený čas.
Ivana Zacharová