Víťazom filmového festivalu v Benátkach sa stala feministická steampunková variácia na frankensteinovskú tému.
Hoci tohtoročný 80. medzinárodný filmový festival v Benátkach ovplyvnil štrajk amerických scenáristov a hercov, odrazilo sa to viac na (ne)záujme bulvárnych médií ako na kvalite. Porota, v ktorej pôsobili víťazi minulých ročníkov Damien Chazelle, Jane Campion či Martin McDonagh, vyniesla verdikt potvrdzujúci očakávania: najlepším filmom bola britská novinka gréckeho autora Yorgosa Lanthimosa Poor Things.
Hoci je svojráznou postmodernistickou feministickou parafrázou Frankensteina, nepracuje primárne s predlohou Mary Shelleyovej. Je adaptáciou románu škótskeho spisovateľa, dramatika a výtvarníka Alasdaira Graya (1934 – 2019). Jeho debut Lanark z roku 1981, autobiografickú fantáziu a modernú víziu dantovského pekla, kritika považuje za osnovné dielo modernej škótskej literatúry, ktoré znesie porovnanie aj s Joyceovým Odyseom. Rovnako ako Grayov román Something Leather ju v českom preklade prinieslo vydavateľstvo Argo.
Čitateľsky a komerčne najúspešnejším sa však stal Grayov román Poor Things z roku 1992 s jeho vlastnými ilustráciami. Výstredný vedátor Godwin Baxter v detstve slúžil otcovi ako pokusný objekt. Zjazvený, zdeformovaný starý muž sa blíži všeobecnému obrazu monštra. Je však zámožným a uznávaným odborníkom, zručným chirurgom a patológom. Jeho sídlo zaplnili podivné krížence a kombinácie rýb, plazov, vtákov i cicavcov. Životným dielom je oživená mladá žena Bella s dušou dieťaťa a temným tajomstvom. Svojho tvorcu volá skráteným krstným menom: God.
Bellina nezaťaženosť predsudkami, bezprostrednosť, zvedavosť a neukojiteľný sexuálny apetít ju vyšlú v sprievode ľahkomyseľného právnika Duncana Wedderburna na „hedonistickú odyseu po Európe, severnej Afrike a Strednej Ázii“.
Román v roku svojho vydania získal ocenenia Whitbread Award a the Guardian Fiction Prize.
Filmár našiel autora
Scenárista, režisér, producent, strihač a príležitostný herec Yorgos Lanthimos (1973) začínal videoklipmi, reklamami a záznamami divadelných predstavení. Jeho samostatný debut Kinetta v roku 2005 uviedli festivaly v Berlíne aj Toronte. Nasledujúcim Psím zubom (2009) si vybojoval cenu Un Certain Regard na festivale v Cannes i nomináciu na Oscara, ale tiež renomé originálneho tvorcu so sklonom k poetickej absurdite, surrealizmu a nonsensu. Svoj filmový jazyk rozvinul v nasledujúcich dielach Alpy, Homár, Zabitie posvätného jeleňa a Favoritka.
„Román ma okamžite zaujal vizuálnosťou a komplexnosťou tém, humoru, postáv i jazyka. Nikdy predtým som nič podobné nečítal,“ povedal Lanthimos. „Gray slovami maľoval obrazy. Poor Things je príbeh o slobode ženy a ja som zatúžil ho vyrozprávať.“
Favoritku v roku 2018 nakrúcal s americkou herečkou Emmou Stonovou, ktorú za film nominovali na Oscara. O dva roky neskôr ju oslovil s ponukou na Grayovu adaptáciu.
„Môj otec a Yorgos sa stretli v Glasgowe, prechádzali sa po meste a navštevovali miesta spojené s románom,“ spomína spisovateľov syn Andrew Gray. „Veľmi naňho zapôsobilo, že si Yorgos našiel čas a osobne sa s ním stretol. Otec to tak mal najradšej – chodiť a ukazovať mesto, v ktorom žil. Po stretnutí si kúpil Psí zub na DVD a veľmi sa mu páčil.“
Pre scenáristu Tonyho McNamaru (nominácia na Oscara za Favoritku) to bolo prvé stretnutie s Grayovým dielom: „Bolo to intelektuálne bystré, temné, prekvapivé a vtipné. Kniha plná myšlienok o pohlaví, identite, dokonca o škótskom nacionalizme. Neuveriteľne bohatý filozofický a politický svet, ktorý je zároveň aj nesmierne vtipný.“
Text našiel obraz
Tak ako Gray reinterpretoval Frankensteina, filmári prepracovali jeho rozprávanie. Prevrátili Frankensteina naruby: zjazvený zdeformovaný vedec oživí krásnu, citlivú a vnímavú ženu, ktorej láska láka ľudské obludy.
„Je to Bellin príbeh o dospievaní v dystopickej obdobe filmov Jamesa Ivoryho,“ vysvetľuje McNamara. Každé miesto symbolizuje stupeň vývoja a formovania ľudskej osobnosti od útleho detstva po zrelosť. „Z londýnskeho domova, ktorý sa ponáša na väzenie, odchádza do Lisabonu na „romantickú“ plavbu s milencom. Na lodi podlieha neustálemu nutkaniu na útek. V Alexandrii poznáva biedu a hladomor. V Paríži pred návratom domov skúma ľudskú sexualitu tak podrobne, ako sa len dá.“
Godwina Baxtera stvárnil s presvedčivosťou, hĺbkou a zároveň veľkou mierou nadhľadu Willem Dafoe. „Bella zostáva krásna, kým jej tvorca, zjazvený experimentmi, nedokáže vzdorovať tragickému koncu,“ poznamenal.
Bellinho ľahtikárskeho milenca Wedderburna si zahral Mark Ruffalo, ďalej účinkujú Christopher Abbot, Hanna Schygulla, Kathryn Hunter a Margaret Qualley.
Filmári sa rozhodli vytvoriť nový pôvodný steampunkový svet v budapeštianskych ateliéroch. Výtvarníci Shona Heath a James Price s kameramanom Robbiem Ryanom našli inšpiráciu vo filmoch z tridsiatych rokov minulého storočia, nevynímajúc Friedricha Murnaua ani satirické kresby Alberta Guillauma. Lanthimos priznáva aj inšpiráciu dielami Federica Felliniho, Emerica Pressburgera a Roya Anderssona. Práca s kulisami, rekvizitami a priznane umelými horizontmi však našincovi nemôže nepripomenúť priekopnícke vernovky Karla Zemana.
Pod komplexným celkom sú podpísaní aj hudobný skladateľ Jerskin Fendrix a zvukový dizajnér Johnnie Burn. Vytvorili originálny steampunkový hudobný žáner.
Variácií na horor bolo tohto roku v Benátkach viacero. Iba jedna však komentovala našu súčasnosť suverénne, zábavne a s ľahkosťou.
Miloš Ščepka