Všetci žijeme v Žltej ponorke

„Potrebujem s Paulom McCartneym prebrať dôležitú vec, ale je taká zložitá a má také poprepletané korene, že sa mi ešte stále nepodarilo jej poriadne porozumieť. A preto ešte počkám, než sa s ním pustím do reči,“ hovorí rozprávač v Žltej ponorke, v najnovšom slovenskom preklade Islanďana Jóna Kalmana Stefánssona.

Cestou z Keflavíku do Reykjavíku v malom bielom trabante s červenou strechou otec informuje svojho sedemročného syna o smrti matky a od toho okamihu už nič nie je ako predtým. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a nevyslovenému medzi ním a synom.

Denná dávka krásnych obrazov, spletitého deja a silných emócií

O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti.

Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky na ulici Safamýri, Ágúst, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit. 

Stefánssonove romány majú mimoriadne rozpoznateľný štýl; prepletené časové línie, množstvo postáv, naliehavosť zvýraznenú repetíciou. Nedajú sa čítať nepozorne či povrchne.

Jeho najsilnejšou značkou sú však emócie, ktoré z jeho kníh sálajú na všetky strany. Napriek definovanému štýlu sa neopakuje – naopak, každá ďalšia kniha prináša nové uhly pohľadov, nové postavy a nové a originálne rozuzlenia.

Detský pohľad na osamelosť

Žltej ponorke je rozprávačom je sedemročný chlapec a jeho nevinné a detsky naivné vnímanie plné fantázie vnáša do románu plného náročných tém úsmevné momenty. „Napriek dôverne známym témam i štýlu sa autorovi opäť podarilo napísať pútavý príbeh, ktorý zaujme i dojme. A to je na prekladaní Jóna Kalmana snáď to najlepšie; ani po niekoľkonásobnom prečítaní sa mi jeho knihy nezunujú,“ hovorí prekladateľka Zuzana Stankovitzová.