Baumgartner je rozlúčkou aj poctou. Starobe a hľadaniu zmyslu
Baumgartner sa nevzdáva. Nebojuje, nemá dôvod; skôr skúma pôdu, hľadá cestu. Cestu zvyškom svojho života. Prežíva smútok a osamelosť, ale nezúfa si. Hľadá. Okuliare na nose a modus vivendi aj operandi. Radosť a lásku. Na ceste mu robia spoločnosť spomienky, ale aj živí ľudia z mäsa a kostí a pripálené hrnce.
„Máloktorý spisovateľ vie tak prirodzene spojiť smútok a humor ako Paul Auster. Baumgartner, ten najkrajší rozlúčkový román, aký si možno predstaviť, mi spôsobil prebdenú noc a zároveň vo mne zanechal intenzívny pocit radosti zo života,“ hovorí Vladislav Gális, prekladateľ románu.
O starobe s láskou
Knihy Paula Austera boli a budú vlajkovými loďami vydavateľstva Artforum. Zimný denník (2012), Putovanie v skriptóriu (2010), Sunset Park (2011) a najnovší Baumgartner (2024) sú presne takými dielami, aké máme radi: odvážne, premýšľavé, originálne a vynikajúco napísané.
Paul Auster nectil žánre. Rád narúšal konvencie, používal autobiografické prvky, prekračoval hranice medzi fikciou a realitou.
Lúčenie cez lásku k životu
V jeho poslednej knihe sa Seymour, prezývaný Sy, vyrovnáva s osamelosťou po strate milovanej partnerky a hľadá zmysel v dňoch, ktoré mu zostávajú. Nie je mladý, no ešte vládze. Premýšľať, tvoriť, zažívať radosť, vychutnávať si absurdné situácie. Takže sa tomu venuje: hľadá predmety, spomína, varí, píše knihu, prežíva krátky no intenzívy románik. A to všetko plynie akosi prirýchlo, ako keď vo Putovanie po dome, spomínanie na časy dávno minulé, blúdenie v prítomnosti aj v minulosti bude mať čaro skôr narodených čitateľov, no témy osamelosti a lásky sú univerzálne a lákavé pre každý vek.
„Pobavilo ma, keď som si uvedomila, že kniha Paula Austera má okrem všetkej svojej hĺbky, jemnosti a štylistickej bravúrnosti aj celkom pragmatickú tvár. Dokonale funguje ako bedeker staroby,“ hovorí spisovateľka a redaktorka knihy Zuzana Mojžišová.