Severská sága majstra krimižánru pokračuje
Príbeh, v ktorom vlastne niet kladných postáv, sa po sérii vrážd končí nečakaným zabitím a prísľubom ďalších zúčtovaní. Potenciálna opgardovská sága má slušné základy – týmito slovami sa končila recenzia knihy Jo Nesboa Kráľovstvo (Ikar 2020) pred štyrmi rokmi – a pokojne na ňu môžeme nadviazať.
Nesbo sa našiel v ďalšom žánri
Ten, kto nečítal prvý diel ságy o dvoch bratoch, Royovi a Carlovi Opgardovcoch, môže pokojne začať čítať druhý diel Kráľ mesta Os, všetko najpodstatnejšie o príbehu dvoch bratov, ich rodičov a manželky mladšieho Carla, sa postupne dozvie a nebude sa cítiť ochudobnený. Nebude sa však tak cítiť len preto, lebo nebude vedieť, akým dobrým textom ten prvý diel je.
Na margo oboch častí treba asi hneď teraz povedať, že Nesbo sa v tomto žánri našiel a vari definitívne prestal byť autorom jednej postavy – samozrejme, mám na mysli trinásťdielnu sériu o neštandardnom vyšetrovateľovi Harrym Holeovi. Ktorá sa pravdepodobne trinástym dielom neskončí, lebo jedna postava (zrejme) sériového vraha z posledného dielu Krvavý mesiac si pokračovanie priam vyžaduje.
Severská sága o dvoch bratoch, Carlovi a Royovi, sa stala Nesboovým východiskom pri písaní textov o niekom inom, ako bol už spomínaný Harry Hole. Nesbo skúšal popri holeovskej sérii písať gangsterky, poviedky aj aktualizáciu Shakespearovho Macbetha, kým našiel polohu, v ktorej sa mohol cítiť autenticky a navyše aj ako špičkový žánrový autor.
Boj o mesto aj o život
Bratia Carl a Roy Opgardovci pokračujú v tom, čo dosiahli v prvom diele, keď ovládli mesto Os. Carl je väčšinovým majiteľom luxusného hotela a Roy prevádzkuje čerpaciu stanicu. Popritom pripravuje projekt zábavného parku s najväčšou horskou dráhou na svete – plány obom bratom však hrozí skrížiť výstavba novej cesty, ktorá môže obísť mesto Os a fakticky ho tak ekonomicky pochovať. Obaja bratia sú opäť nútení siahnuť po neštandardných riešeniach, píše vydavateľ, a my už vieme, že keď Carl alebo Roy siahajú po neštandardných riešeniach, úmrtnosť (alebo kriminalita) v mestečku Os prudko stúpa a čitateľ – sympatizant so starším bratom dostáva poriadne zabrať. Jo Nesboovi sa totiž darí nejakým spôsobom nezatratiť u čitateľa najmä Roya – o ktorom sa nedá povedať, že by bol pozitívnym protagonistom príbehu, ale potenciálny dodatok „skôr naopak“ tiež celkom nesedí. Roy má svoju temnú minulosť podobne ako Carl, akýmsi vysvetlením jeho viacerých činov a zločinov (ospravedlnenie by bolo postojom za čiarou) je, že sa väčšinou snažil brániť svojho mladšieho brata (pred otcom ako prvým, kde sa začal jeho pád).
„Bol som menší od ostatných chlapcov, ale otec mi ukázal, že aj ten najobávanejší súper má dieru v obrane, miesto, čo necháva nekryté, chybu, ktorú je odsúdený opakovať. Okrem toho ma naučil, že nestačí len nájsť to miesto, človek musí mať aj dostatočne chladné srdce, aby ho bez váhania využil. A práve v tom spočívala moja slabina. Srdce, ktoré krváca pre ľudí ako ja a vníma každú ľudskú slabosť ako svoju vlastnú. Ale zápasil som s tým a časom aj moje srdce vychladlo,“ uvažuje o sebe Roy hneď v úvode druhého dielu a toto konštatovanie ho ikskrát dostalo do problémov – a nie vždy mu pomohlo sa z nich aj dostať.
K slovu sa dostáva aj DNA
Takmer biblický príbeh dvoch bratov graduje aj vďaka tomu, že miestny strážmajster Olsen, ktorý (právom) podozrieva oboch bratov z účasti na viacerých vraždách, ako aj na zmiznutí jeho otca (bol vyhlásený za samovraha), sa vďaka dôkazom na základe DNA dostáva čoraz bližšie k usvedčeniu oboch bratov. Slučka okolo oboch bratov sa zužuje a situáciu priam fatálne skomplikuje informácia o skutočnom otcovi nenarodeného dieťaťa Carlovej manželky Shannon. Tretia cesta už nejestvuje, konflikt medzi Carlom a Royom musí vyústiť do konečného riešenia.
Podobne ako v prvej časti aj tu možno skonštatovať, že Nesbo sa efektívne a možno definitívne vrátil k tomu, čo ho zdobilo najmä v prvých dieloch o Harrym Holeovi – prepracovanej psychológii oboch hlavných postáv, kde si ruky podávajú démoni aj bratská láska a závislosť, prekračovanie akýchkoľvek morálnych limitov, ak je niekto z nich, teda najmä mladší Carl, v ohrození.
Nesbo po úspešnom ovládnutí detektívneho žánru, kde patrí ku svetovej špičke, využíva jeho rekvizity aj v tomto severskom trileri – aj keď jeho narábanie s tajomstvom a tieňmi minulosti je jemne limitované (veľa tajomstiev sa odhalilo už v prvom diele), gradovanie napätia postavil na postupnej deštrukcii bratského vzťahu, ktorý už naráža na limity najmä vinou/vďaka tomu, že Roy je opakovane schopný hlbšieho citu, ako je láska k bratovi.
Práve táto vyhranená emocionálna línia staršieho z bratov je zrejme dôvodom toho, že čitateľ mu je viac-menej naklonený aj napriek tomu, že Royovo prekračovanie nórskeho trestného zákona má pekne pestrý register (vraždy nevynímajúc). S tým sa však musí vyrovnať čitateľ sám – treba priznať, že Nesboov naozaj vycibrený rukopis mu toto pokušenie vôbec neuľahčuje.
Róbert Kotian