Uplynulo 75 rokov od vydania najzakazovanejšej knihy na svete
„Ak strana povie, že Zem je plochá, tak bude plochá!“
„Ten, kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť. Ten, kto ovláda minulosť, ovláda aj budúcnosť.“
„Vrcholom kacírstva je zdravý rozum.“
„Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.“
Pred 75 rokmi vyšla kniha, ktorá možno nezmenila svet, ale dodnes nám ho pomáha chápať – dystopický román Georgea Orwella 1984. Do roku 1970 len v Spojených štátoch predali viac než osem miliónov výtlačkov. V roku 1989 počet jazykov, do ktorých ho preložili, presiahol 65.
Za knihu basa
Orwell (Eric Arthur Blair) zomrel 21. januára 1950 vo veku 46 rokov na tuberkulózu. Román Nineteen Eighty-Four bol jeho opus magnum, sumarizujúci dojmy, zážitky a poznatky z rodnej Indie a Barmy, z anglického vidieka, ale najmä zo španielskej občianskej a z druhej svetovej vojny. Poznámky a prvé náčrtky pochádzajú ešte z čias, keď dokončoval alegóriu Zvieracia farma, vydanú v roku 1944. Hlboko ho ovplyvnil vývoj fašizmu, nacizmu a boľševizmu, no i britskej byrokracie a tamojších ľavicových hnutí.
Na rozdiel od alegorickej Zvieracej farmy je 1984 jednoznačným varovaním pred reálnymi hrozbami: ak sa byrokratický štátny aparát spojí s politickou silou, ktorá sa sústredila len na získanie, udržanie a upevnenie moci, vzniká totalita.
Nebolo azda nenávidenejšej, zakazovanejšej a prenasledovanejšej knihy. Ešte v novembri 1985 československý štát odsúdil svojich občanov Milana Jamricha a Stanislava Filu za výrobu a distribúciu štyroch kópií samizdatového prekladu na šesť mesiacov väzenia. Rok predtým vyšlo v Sovietskom zväze ďalšie oficiálne legálne vydanie ruského prekladu, určeného už od roku 1959 vysokým funkcionárom komunistickej strany. Diktatúry Orwella navonok odsudzovali, zavrhovali a zakazovali, v skutočnosti ho však pozorne študovali a inšpirovali sa ním.
Český preklad Evy Šimečkovej s doslovom Milana Šimečku v roku 1984 vydalo exilové mníchovské nakladateľstvo Index. Prvé oficiálne vydanie sa do našich kníhkupectiev dostalo v roku 1991 (Naše vojsko). Dodnes román vyšiel v dvanástich českých a šiestich slovenských vydaniach. Českí vydavatelia prinášajú text v nových i novátorských prekladoch (Petra Martínková Kůsová, Jan Kalandra), na Slovensku sa vydáva len preklad Juraja Vojteka, s výnimkou Knižnej dielne Timotej, ktorá v roku 1998 vydala Šimečkovej českú verziu.
Vyšlo i päť českých audiokníh v rôznych prekladoch a interpretáciách. Šiesty je rozhlasový seriál z roku 1991, dodnes kupovaný i vďaka hlasom Borisa Rösnera, Jiřího Ornesta, Rudolfa Hrušínskeho, Josefa Vinklářa, Luďka Munzara a dalších. Pre slovenský Publixing v roku 2021 preklad J. Vojteka načítal Ivo Gogál. V tom istom roku mala premiéru i rozhlasová adaptácia s Petrom Kadlečíkom, Janou Kovalčikovou, Jurajom Hrčkom, Richardom Stankem, Idou Rapaičovou, Františkom Kovárom a ďalšími.
Čítame Orwella
Hoci je 1984 jednoznačný, nie je prvoplánový. Takými nie sú ani heslá o slobode, vojne a nevedomosti. Všemocná strana predsa zrušením slobody chráni občanov pred otroctvom neustáleho rozhodovania, zodpovednosti a svedomia. Mier je večnou vojnou proti vonkajším i vnútorným nepriateľom, ktorá umožňuje nastoliť absolútnu kontrolu, ospravedlňuje nedostatky a zároveň udržiava občanov v nekonečnej „extáze strachu a nenávisti“. Nevedomosť znamená neochotu, neschopnosť, nemožnosť objavovať, poznávať, vzdelávať sa, myslieť – a teda prijímanie všetkých rozhodnutí strany.
Orwell s mimoriadnou jasnozrivosťou odhaľuje a podrobne opisuje príčiny, zdroje, súčasti, mechanizmy, procesy, prejavy a následky totality. Slúži mu na to príbeh štátneho úradníka z ministerstva pravdy (t. j. kultúry) Winstona Smitha, najmä jeho denníkové zápisky. Veľa priestoru zaberajú rozprávačove komentáre, rozsiahle citáty z fiktívnej knihy Teória a prax oligarchického kolektivizmu aj záverečná štúdia Princípy newspeaku. V spojení s dojímavou ľudskou drámou oslovujú rovnako intenzívne čitateľove emócie aj intelekt, nútia pristaviť sa, uvažovať, robiť si poznámky.
Rozsiahle monológy sa síce dajú previesť do zvukovej podoby, no rozhlasová dramatizácia či audiokniha neumožňujú zastať, zamyslieť sa, vrátiť, zaznačiť na margo zopár slov. Filmové adaptácie sú na tom ešte horšie. Finančne, časovo i personálne náročná výroba filmu vyžaduje návratnosť v podobe vysokého počtu platiacich divákov, čo vedie k sústredeniu na masovosť – univerzálne emócie, dej, akciu, vizuálne atrakcie. Za týchto podmienok je adekvátna filmová adaptácia románu 1984 nemožná. A predsa ho už na filmové plátno prerozprávali viackrát.
Produkcia: CIA
V časoch vrcoliacej studenej vojny sa aj z Orwellovho diela stala zbraň. Prvý britský celovečerný kreslený film Zvieracia farma (1954) financovala americká CIA.
Americké a britské tajné služby stáli aj za prvými dvoma spracovaniami 1984. Úplne prvá adaptácia vznikla v roku 1953 v Spojených štátoch ako hodinová epizóda cyklu Westinghouse Studio One v réžii Paula Nickella a s Martinom Landauom vo vedľajšej role.
V decembri 1954 mala v rámci televízneho cyklu BBC Sunday-Night Theatre premiéru britská televízna adaptácia s Petrom Cushingom, Yvonne Mitchellovou a Donaldom Pleasenceom. Ako jednu z mála ju nerealizovali naživo, ale ako záznam, ktorý neskôr zostrihali a prepísali na film.
Prvej skutočne filmovej podoby sa román dočkal v roku 1956. Scenár napísal ten istý William Templeton, ktorý v roku 1953 stál za americkou adaptáciou. V réžii Michaela Andersona účinkovali Edmond O’Brien, Michael Redgrave, Jan Sterlingová a opäť aj Donald Pleasence v tej istej postave Syma, ktorého tu však premenovali na Parsonsa. Orwellova vdova Sonia žiadala film zakázať a kauza sa dostala aj do britského parlamentu. Film kritika považuje za slabší ako televízne verzie. Pravdou však je, že všetky adaptácie z päťdesiatych rokov sú poplatné dobovej estetike bez vyšších umeleckých ambícií.
V roku 1984
Nesmrteľnou sa stala minútová reklama o víťazstve nad Veľkým bratom, ktorú v roku 1983 v Anglicku nakrútil Ridley Scott, a vysielali ju počas finále Super Bowlu pred uvedením počítačov Macintosh v roku 1984.
Skutočne verné, zároveň umelecky hodnotné, novátorské, a preto nadčasové, je filmové spracovanie scenáristu a režiséra Michaela Radforda z roku 1984. Nakrútil ho s rozpočtom 5,5 milióna libier v čase a na miestach uvádzaných v Orwellovej knihe, s kameramanom Rogerom Deakinsom a hercami Johnom Hurtom, Suzannou Hamiltonovou, Richardom Burtonom či Cyrilom Cusackom. Vo vedľajšej úlohe vidíme aj Annie Lennoxovú, na hudbe sa okrem Dominica Muldowneya podieľala formácia Eurythmics.
Radford a Deakins presadili takmer monochromatické ladenie „ufúľaného“ obrazu. Sústredili sa na psychologickú drobnokresbu charakterov a ťaživú pochmúrnu atmosféru. Uspeli tak, že aj Hollywood ešte v roku 2020 radšej odpískal svoj projekt orwellovského filmu.
Prvý film 1984 v ruskom jazyku nakrútila vo fínskej produkcii v Moskve a s ruskými hercami hudobníčka a filmárka Diana Ringo. Použila aj motívy z románu Jevgenija Zamjatina My. Metaforicko-poetický príbeh spracovala počítačovou grafikou a animáciou do 133-minútovej obrazovej básne. Dielo vlani uviedla streamovacia služba Amazon Prime Video, no dnes v jej ponuke nájdeme len Radfordovu snímku.
1984 neustále provokuje. Vznikajú opery, balety, divadelné hry, komiksy. Inšpirujú sa ním knihy, seriály, filmy. Výrazy ako Veľký brat, newspeak, doublethink, myšlienková polícia sa stali takou pevnou súčasťou kultúry, že si už ani neuvedomujeme ich pôvodný význam.
Orwellove predpovede sa nikdy nenaplnili, no nezdá sa, že by mocibažní egomaniacki politici túžiaci po sláve vymierali. Práve naopak. Kým budú oni, bude aj 1984. Pre niekoho návod, pre väčšinu varovanie. A zdroj nádeje. Pretože: „Slobodou je slobodne vravieť, že dva a dva sú štyri. Ak platí toto, všetko ostatné z toho vyplynie.“
Miloš Ščepka