Komiks – Činžák
Hororový žáner neustále prekvapuje svojím rozprávačským potenciálom. Ak veľmi zjednodušíme prístup k tvorbe, autori si v zásade môžu vybrať, či zvolia štandardný postup, keď vyvolávajú strach rýchlymi, prípadne nečakanými ľakavými akciami, alebo môžu budovať svoj príbeh na atmosfére a postupne si pripravujú čitateľstvo na hrozivé okamihy. Inovatívne sa dá pristupovať k jednému aj k druhému spôsobu a kvalitných príkladov sa nájde určite viac. Komiks Činžák v tomto zmysle patrí k majstrovským dielam opisujúcim plazivú prítomnosť niečoho, čo by v našej realite nemalo existovať.
Od psychológie po paródiu na superhrdinov
Kanadský autor Jeff Lemire v priebehu času zasiahol do veľmi rozmanitých žánrov, ktoré sa netýkajú len komiksov. Pôsobil aj ako filmový producent a známy je aj ako tvorca videoklipu Matter of Time pre hudobníka Eddieho Veddera. Či už napísal, alebo nakreslil vlastné komiksy, alebo spolupracoval s inými umelcami, jeho diela patria medzi výnimočné príspevky od superhrdinských príbehov po psychologické drámy. Popri iných oceneniach trikrát získal prestížnu Eisnerovu cenu, na motívy jeho obľúbenej série Sweet Tooth vznikol aj seriál o postkatastrofickom svete, v ktorom žijú ľudia v komplikovanom vzťahu s hybridnými deťmi.
Mimoriadnu pozornosť si Lemire vyslúžil komiksom Essex County. Táto kronika smútku a nádeje v roku 2011 vyhrala Canada Reads ako najlepší román desaťročia, čo len dokazuje, aké kvality pre čitateľský zážitok dokáže komiks poskytnúť. V tomto médiu už Essex County patrí medzi základné diela rovnako ako Persepolis alebo Maus. Zameranie na poškodené rodinné vzťahy, dlhotrvajúce traumy, krivdy, pocit osamotenia a nenaplnené sny tu kompenzuje vzájomná pomoc, solidarita, súcit a láskavosť.
Podobne hlboko siahol do medziľudských vzťahov aj v komikse Potápač, v ktorom sa však už vyskytuje aj nadprirodzený prvok. Hlavná postava je muž, ktorý sa venuje potápaniu, a jeho manželka očakáva dieťa. Ústrednými témami tu sú ťažkosti s prijatím otcovstva, vzťahy medzi otcom a synom a tiež nejasnosť spomienok a klamlivosť vnímania skutočnosti.
Oproti tomu v diele Bludisko zameral pozornosť na vzťah otca a zosnulej dcéry. Tá sa rada zaoberala bludiskami a po prijatí tajomného telefonátu sa ju otec rozhodne ísť hľadať do labyrintu presahujúceho realitu.
Okrem komiksov zameraných na silné emocionálne príbehy vytvoril Lemire aj sériu Čierna palica, ktorá má oddaných fanúšikov. V čiastočne parodických príbehoch o outsideroch so superhrdinskými schopnosťami prinútených žiť spolu na farme sa sústreďuje skôr na postavy ako na akciu. Rozporné reakcie publika vyvoláva kolísavá kvalita jednotlivých dielov, najmä v druhej polovici série. O tom, že téma superhrdinov mu je blízka, svedčí aj spolupráca so značkou Marvel, pre ktorú vytvoril samostatné série, pozoruhodnou je napríklad Thanos o antihrdinovi plnom ničivej sily schopnej zlikvidovať svet.
Mýtus Sadu kostí
Lemire už počas práce pre Marvel spolupracoval s výtvarníkom Andreaom Sorrentinom a získali spolu dokonca aj Eisnerovu cenu za hororový komiks Gideon Falls. Sorrentinove ambície však siahali ďalej. Predstavoval si vytvorenie samostatných príbehov navzájom previazaných rovnakou mytológiou. Tento prístup poznajú hororoví priaznivci už od čias mýtu Cthulhu vytvoreného pozvoľna H. P. Lovecraftom a kodifikovaného jeho nasledovníkom, spisovateľom Augustom Derlethom. Pôvodný nápad o sérii Mýtus Sadu kostí pochádzal od Sorrentina, Lemire ho akceptoval a spolu takto vytvorili tri príbehy, ktoré koloroval Dave Stewart, dlhoročný znalec svojho remesla. Inšpiráciu na spôsob rozprávania našli aj u Davida Lyncha: ide o časovo nelineárne, samostatné epizódy, čo umožnilo vydať knihu Činžák v preklade ako prvú, ale v origináli bola publikovaná ako tretia v poradí. Do češtiny ju preložil Richard Kličník a vyšla vo vydavateľstve Argo. Či vyjdú aj predchádzajúce dva diely, je otvorené, určite to bude závisieť od predaja, bola by však veľká škoda, keby táto výnimočná séria ostala neúplná.
V súvislosti so Sorrentinom môžeme spomenúť ešte jednu zaujímavosť: tento rok sa objavili podozrenia, že vo svojej výtvarnej tvorbe, konkrétne pri ilustrovaní Batmana, využíval umelú inteligenciu. On sám to poprel, ale faktom ostáva, že spoločnosť DC Comics týmto obvineniam venovala pozornosť a overovala ich, pretože medzi priaznivcami komiksov nie je využitie umelej inteligencie pri tvorbe priaznivo akceptované.
Symboly utvárajúce svet
Dej komiksu Činžák sleduje sedem postáv žijúcich svoje každodenné životy v paneláku na okraji veľkého mesta. Nepostihol ich práve šťastný osud, čo sa často prejavuje frustráciou, hnevom alebo minimálne nespokojnosťou. Díler drog, narkomanka, zdravotníčka a jej syn, nočný strážca, muž bez práce s dlhmi a ťažko chorou manželkou. Všetci žijú na siedmom poschodí v tej istej budove a jedného dňa zistia, že z bytu ich mŕtveho suseda vedú dvere do zvláštneho sveta podobného peklu. Zostupom do podzemia čoskoro zistia, že ich cieľom je Strieborné mesto, aj keď netušia, čo ich tam čaká. Koniec koncov to netušia o žiadnom poschodí, ktoré na svojej ceste dole prekonajú.
Už od prvých strán hrajú dôležitú úlohu halucinačné ilustrácie, v ktorých sa prelínajú vízie s realitou. Akoby len žmurknutie delilo tento svet od šialenej krajiny, v ktorej má nebo červenú farbu a stromy bez listov, ale s obesencami, čiernu. Žiadne dvere tu nie sú bezpečné, za niektorými sa ukrýva samota a úzkosť obyvateľov bytov, za inými zas monštrá, pri pohľade na ktoré nie je ani úplne jasné, na čo sa to vlastne pozeráme, vieme len, že prinášajú smrť. Najviac sa všetci boja ničoty ukrytej za temnotou. Pretože jej nenásytnosť a zúfalstvo obetí sú nekonečné.
Kresba Sorrentina je často takmer realistická, pričom jednotlivé obrazy môžeme vnímať aj ako symboly. Všadeprítomné muchy pôsobia primerane odporne a sú predzvesťou zla, s ktorým bude postupne konfrontovaný každý pútnik. Stromy ukazujú na prepojenie všetkého, sú prejavom univerza od koreňov po konáre. Dvere, schodisko, brána a kľúče zas ukazujú na vstupy do iných dimenzií a až magické prvky určené len pre vyvolených, ale potrebné na prienik do cudzích svetov. Strieborné mesto je zas obrátenou verziou citadely anjelov a boha. Náhodou nie je zvolené ani číslo sedem, pretože už pytagorejci ho považovali za prepojenie fyzického a spirituálneho, v prenesenom význame predstavuje most medzi ríšami smrteľnosti a iných sfér.
Všetko je nakreslené dôkladne, malé veci so zmyslom pre detail, démonická krajina prezentuje takmer panoramatický obraz. Dokonca nájdeme panely, ktoré začnú dávať väčší zmysel až pri otočení knihy, pretože postavy prepadnú do priestoru, v ktorom neplatia zákonitosti nám známej geometrie a v ktorej pád smerom dole môže znamenať aj hore.
Lemire originálne kombinuje biblické príbehy s vlastnou mytológiou, v ktorej nachádzame ozveny lovecraftovskej variácie na entity presahujúce ľudské rozumové schopnosti, ktorým je osud človeka úplne ľahostajný.
Peklo ukryté v každodennosti
Najpôsobivejšou pasážou sú halucinácie, ktoré každý zažije, keď ostane úplne izolovaný, pohltený v akýchsi kokónoch, pretože vtedy je zajatý strachom a nedokáže sa dostať z väzenia vlastných ilúzií. Lemire je virtuózom vytvárania takýchto temných vnútorných psychických stavov vyplývajúcich z neúspešného života a neostáva nič iné len dúfať, že sa budeme môcť v preklade oboznámiť aj s ďalšími dvoma dielmi tejto majstrovskej komiksovej série.
Ján Blažovský