Stefana Ahnhema poznajú slovenskí čitatelia ako autora šesťdielnej série o vyšetrovateľovi Fabiánovi Riskovi. Pred knižným debutom písal aj televízne scenáre, niekoľko epizód o komisárovi Wallanderovi je z jeho produkcie. Nedávno však zmenil žáner a v Ikare mu vydali psychologický triler Výmena. Rozhovor so Stefanom, Ahnhemom sa však začal šokujúco. Autor totiž priznal, že si vymyslel nielen celý príbeh románu Výmena, ale aj doslov, v ktorom tvrdil, že knihu napísal na základe skutočného príbehu, bol fikciou.
Výmena je román na základe skutočných udalostí, vraj ste žiadnej knižke nevenovali toľko pozornosti, čo sa týka rešeršovania a vašou ambíciou bolo reprodukovať priebeh udalostí presne tak, ako sa odohrali. Do akej miery vám táto ambícia zväzovala ruky pri samotnom písaní?
Moja odpoveď vás možno šokuje, pretože to nie je pravda. Ide o čistú fikciou. Témou knihy je gaslighting, teda forma psychickej manipulácie, ktorej obeťou je jedna z postáv. Táto postava nevie, či môže veriť tomu, čo si myslí a pre mňa je to analógia sveta, v ktorom žijeme a v ktorom sme vlastne všetci určitým spôsobom obeťami gaslightingu – zo strany rôznych konšpiračných médií a fake news (falošných správ). Ako mám ja ako obyčajný občan vedieť, že to, čo si myslím, sú skutočne moje myšlienky a nie myšlienky niekoho, kto sa mi snaží dostať do hlavy? Takže v tomto príbehu je všetko fikcia a na konci hovorím, že to nie je fikcia, len preto, že sa snažím ukázať čitateľovi, ako ľahko môže podľahnúť gaslightingu.
Kým som neprečítal doslov, tak som to bral ako fikciu, ale keď som si prečítal doslov, zrazu som bol zmanipulovaný vami, že som to začal brať vážne a googlil som si na internete, hľadal som Scarlett Harrison a Adama Harrisa a nenašiel som nič a nerozumel som tomu. Počítate aj s tým, že takýmto spôsobom rozladíte čitateľa?
Myslím, že sa mi týmto prístupom podarilo vyvolať diskusiu, vo Švédsku sa o tom veľa hovorilo. Napríklad na začiatku knihy spomínam báseň na chodníku (dlažbe?) v Štokholme a ja som vskutku tieto dlaždice (kamene? neviem, na čo konkrétne referuje, snáď z knihy budeš presne vedieť, kde bola tá báseň napísaná) vyrobil a poprosil som kamaráta, aby ich tam vložil. Keď potom ľudia začali pátrať a našli ich tam, hovorili si, že aha, áno, tie kamene tam sú, takže to bude pravda. Ľudia si o tom prípade googlujú a snažia sa niečo nájsť, niektorí dokonca tvrdia, že o tom niečo našli, ale ono v skutočnosti nie je čo nájsť, takže samozrejme, tým celým sa snažím iba ukázať ako jednoduché je byť zmanipulovaným.
Vzniká jedna dilema. Na jednej si uvedomujem túto hru s čitateľom, na strane druhej, ak by som ju prezradil v rozhovore, skôr ako si to ľudia prečítajú, tak prídu o toto tajomstvo, prídu o túto hru o túto fikciu, proste, o túto manipuláciu s čitateľom
Áno je to dilema. Môžete napísať niečo v tom zmysle, že sme diskutovali, ako jednoducho sa dá človek zmanipulovať a že vy ste sa tiež nechali zmanipulovať a že si to má čitateľ prečítať až do konca, aby pochopil. Ale samozrejme, nechceme pokaziť čitateľom zážitok z čítania.
Problém je, že som zmanipulovaný doslovom, nie vopred. Dovtedy som to mohol vnímať ako fikciu a zrazu pozerám, že sa tam píše, že to nie je fikcia. A teraz vymi tvrdíte, že je to fikcia. A toto je ten problém, lebo ja ako čitateľ s tým môžem byť s tým spokojný, ale keď s vami urobím rozhovor, som v ťažkostiach, že čo môžem prezradiť čitateľovi, aby som neprezradil vašu hru
Aby som sa vrátil teda k vašej pôvodnej otázke, naozaj som robil veľa rešeršovania, aby som to mohol napísať a urobiť, tak ako som chcel, cestoval som na to miesto, takže som urobil veľa rešeršovania, aby som mohol príbeh vytvoriť, ale príbeh samotný je fikcia.