Ani zázrak sa nestane len tak
Od roku 2002 má Bratislava jedinečný Pamätník Chatama Sofera, významného rabína, ktorý pôsobil v Pressburgu v rokoch 1806 – 1839 a dodnes patrí medzi najväčšie autority ortodoxného judaizmu. Memoriál je pútnickým miestom židov z celého sveta. Pre Bratislavu je obnoveným svedectvom jej niekdajšej multikultúrnosti, zároveň aj miestom mnohých historických katakliziem.
Dôstojná šanca po roku 1989
Z najstaršieho židovského cintorína, ktorý bol počas holokaustu a v období komunizmu zničený, podobne ako mnohé ďalšie stopy židovskej Bratislavy, sa zachovalo len niekoľko hrobov tzv. rabínskeho okrsku. Hroby sa síce zachovali, ale zneviditeľnili. Miesto bolo prekryté betónovou platňou a nad hrobkami premávala električka.
Po novembri 1989 sa otvorila šanca na dôstojné riešenie. No viedla k nemu neľahká cesta a jej úspešné zavŕšenie sa rovná „veľkému zázraku“. Slovo „zázrak“ naozaj nie je použité nadnesene. Kto si súčasnú Salnerovu knihu prečíta, pochopí prečo. Nad rámec všetkých problémov, ktoré sprevádzajú akúkoľvek stavbu, pri stavbe memoriálu bolo totiž nevyhnutné dodržiavať prísne židovské náboženské predpisy, ktoré na svätom mieste cintorína zakazujú používať väčšinu tradičných stavbárskych postupov.
ESET, Globsec a Sofer
O stavbe pamätníka už vyšla v roku 2012 kniha Petra Salnera a architekta Martina Kvasnicu. Bolo však skvelým rozhodnutím sa k tomuto „zázraku“ vrátiť vo väčšej autorskej zostave a s väčším časovým odstupom. Publikáciu Chatam Sofer: Veľký zázrak sa stal editoval etnológ, judaista Peter Salner. Je na to určite najkompetentnejší, keďže bol predsedom Židovskej náboženskej obce v Bratislave a v čase stavby koordinoval komunikáciu komunity, miestnych úradov a veriacich židov z USA a Izraela.
Ďalších deväť autorov podáva v publikácii autentické svedectvá o svojom podiele na „veľkom zázraku“. Martin Bútora, v rokoch 1999 – 2003 slovenský veľvyslanec v USA, bol dôležitým mediátorom medzi viacerými aktérmi projektu a ako o ňom píše editor, „neúnavne unúval kompetentných, vysvetľoval, presviedčal, žiadal…“
Architekt Martin Kvasnica, autor originálneho projektu pamätníka, píše: „Návrh pamätníka a jeho realizácia bola tá najdobrodružnejšia a zároveň najzábavnejšia etapa celej mojej kariéry.“ Stavbu realizovala firma RAFT a o radostiach a strastiach stavbárov píšu Vladimír Mühl, Roman Koprda a Michal Čulen. V knihe nechýbajú postrehy Jozefa Staška a Otta Macháča, ktorí sprevádzajú návštevníkov pamätníka, ako aj spomienky Martina Mózera na tvorbu dokumentu o soferovskej dynastii a kapitola riaditeľa Židovského komunitného múzea v Bratislave Maroša Borského o význame rabína Chatama Sofera. Počas jeho pôsobenia bola Prešporská ješiva jednou z najprominentnejších vzdelávacích inštitúcií v židovskom svete.
Zázrak úspešného dokončenia stavby pamätníka sa nestal len tak z večera na ráno. Je výsledkom mimoriadneho úsilia, silnej motivácie, odhodlania, kreativity, presvedčenia a dobrej vôle desiatok ľudí ďaleko nad rámec autorského kolektívu. Skrátka, okno príležitosti bolo v plnej miere využité.
Pri prezentácii knihy Martin Bútora glosoval: „Slovensko sa môže pýšiť troma fenoménmi – ESET, Globsec a Pamätník Chatama Sofera. Tohtoročná konferencia Globsecu už Slovensko opustila a bude sa konať v Prahe, ESET sa tam možno presunie tiež, ale dobrá správa je, že Chatam Sofer tu ostane.“ Je však dôležité, aby sa o ňom čo najviac vedelo a vážilo si ho aj Slovensko.
Oľga Gyárfášová
Salner, P. ed.: Chatam Sofer: Veľký zázrak sa stal (Marenčin PT 2023)