Malý nadčasový hrdina a jeho veľké dobrodružstvá
Malý knižný hrdina Štoplík sa narodil už pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Je to korkový panáčik, ktorého poznajú starí rodičia, s jeho príbehmi vyrastali rodičia a aktuálne dokáže zabaviť aj súčasné deti. Má totiž jednu zvláštnu schopnosť – jeho príhody sú nadčasové. A práve preto dokáže očariť aj rozosmiať i dnešné deti.
Druhú časť Štoplíkových dobrodružstiev s názvom Ako Štoplík do školy chodil – nechodil napísala Hana Ponická už v roku 1977, avšak vydanie knihy bolo zastavené, a tak sa kniha dostala k čitateľom až po roku 1989. Odvtedy sa maličký Štoplík stal vďačným a predovšetkým silným detským hrdinom. Mohli by sme smelo tvrdiť, že je fenoménom, ktorého spoznáva každý, bez ohľadu na vek.
Kniha Ako Štoplík do školy chodil – nechodil dostala nový vzhľad vďaka grafickej úprave Márie Rojko. Ikonické ilustrácie Boženy Plocháňovej však zostali nezmenené, rovnako ako nadčasový, láskavý a s ľahkosťou písaný text spisovateľky Hany Ponickej.
V druhej časti Štoplíkových príbehov s názvom Ako Štoplík do školy chodil – nechodil je už náš hrdina prvák. No keď ho niečo zaujme, musí to ihneď vyriešiť, a tak zabudne ísť do školy. Ide do zoo pozrieť leva Tartasa alebo v strede školského dňa odíde do redakcie časopisu riešiť svoj zle napísaný podpis. Dva týždne vynechá školu, lebo Ivko a Fedor ho náhodou zatvoria do gauča. Na zimnej lyžovačke ho odfúkne z Koliby na Lomnický štít. Strávi noc v tlačiarni, kde zistí, že tlačiarenskí škriatkovia naprávajú po pánoch sadzačoch zle vysádzané texty. Navyše stále rozmýšľa nad tým, čo chce robiť, keď bude veľký.
Hana Ponická: Ako Štoplík do školy chodil – nechodil (Slovart)