Zostať na okraji znamená prehrať
Mnohí si zvykli na povzdych o svete, pretože ešte nikdy nebol taký komplikovaný a nebezpečný. Pre všetkých, ktorí sa v ňom chcú zorientovať a „nakresliť“ si v hlave základný rámec budúcnosti, bude kniha slovenského diplomata, spisovateľa a právnika Daniela Šmihulu užitočná.
Slovensko nie je ostrov
Železná opona zhrdzavela a padla. V tej chvíli to vyzeralo nádejne – Európania si zvykli na mier a začali byť presvedčení, že je pevný a pre budúce desaťročia garantovaný.
Idylka sa, žiaľ, nekoná, alebo sa aspoň nateraz odkladá. Ruská agresia proti Ukrajine pochovala všeobecný optimizmus. Nech už sa vojna skončí akokoľvek, svet bude iný. Demokrati budú musieť byť opatrnejší a menej naivní. Autokrati budú skúšať odolnosť slobodomyseľných ľudí. A veľmoci budú nútené nanovo poukladať svoje vzťahy. Slovensko – napriek falošným rečiam – sa zodpovednosti nezbaví. Nie je a nebude ostrovom.
Zbierka esejí, komentárov a odborných článkov Daniela Šmihulu z ostatných šiestich rokov má jednu hlavnú tému. Je ňou rastúce napätie v medzinárodných vzťahoch a ohrozenie demokratických západných štátov.
Nejde iba o ruskú agresiu. V hre sú aj dlhodobé trendy so závažnými dôsledkami. Ekonomické ťažisko sveta sa posúva. Populizmus a vplyv hybridnej vojny sú na vzostupe. Rastie význam krajín globálneho Juhu. Čoraz častejšie sa hovorí o nástupe americko-čínskej bipolarity vo veľkej svetovej politike.
Šmihulov geopolitický kompas (na rozdiel od poniektorých slovenských politikov) je jasný. Oceňuje „bezpečnostný skleník“, ktorý Slovensku poskytuje EÚ a NATO. Nemôže sa spakovať z udalostí. „Musíme sa zamyslieť nad tým, ako prispejeme k spoločnej obrane nášho západného demokratického spoločenstva a ako nepodľahnúť volaniu zvodných sirén autokratických režimov“.
Obrysy budúceho sveta
Veľká časť knihy patrí analýzam vzťahov Západu, Ruska a Slovenska. Postoje Slovákov k Rusku sú predmetom autorovho celoživotného záujmu. Nehanbí sa za to, že je silným kultúrnym rusofilom, v Rusku roky žil a ruštinu považuje za svoj druhý rodný jazyk. To mu nebráni jasne písať o rizikách politickej, ekonomickej či bezpečnostnej orientácie na Rusko.
Pri skúmaní proruských postojov v slovenskej verejnosti je dôsledný. Vie, že tieto postoje sú už dve storočia súčasťou našej politickej a kultúrnej tradície (od panslavizmu až po nadvládu komunistickej ideológie orientujúcej sa na Sovietsky zväz). Dnes nás tlačia smerom k menej vyspelej spoločnosti s vysokou mierou násilia a neslobody. Proruské nálady nás vytŕhajú z prirodzeného prostredia západných krajín. Robia z nás nespoľahlivého spojenca.
Okrem toho blok vedený Ruskom bude slabší než Západ, „pridávať sa k slabšej strane je vyslovene nerozumné“. Prozápadná orientácia nemôže byť výsadou iba tých úspešných, je nevyhnutnou podmienkou lepšieho života všetkých. Tí, ktorí sú v tejto veci vraj pragmatikmi, jednoducho klamú.
Klamú aj radikálni pacifisti, pretože dôsledky prípadného mieru podľa ruských podmienok by boli strašidelné. Ak putinovské Rusko bude môcť z vojny koristiť, rozpadne sa celý systém medzinárodného práva a vzťahov postavený na stabilných hraniciach. „Vždy sa pýtajme na cenu vojny, ale aj na cenu mieru – nezriedka len zdanlivého a vykúpeného kapituláciou pred agresorom, ktorý je následne aj krutým a zlým okupantom.“
Šmihula sa opakovane venuje aj pravidelnému volaniu po neutralite Slovenska. Túto predstavu považuje za úplnú a nerealistickú ilúziu. V medzinárodných vzťahoch neplatí, že ak sa nebudeme do ničoho miešať, nikto proti nám nebude nič mať a nič sa nám nestane.
Presun svetového centra na východ sa zdá byť veľmi pravdepodobný, ale ani čínska dominancia nie je garantovaná naveky. O slovo sa časom prihlásia aj ďalší. Európa má jedinú možnosť ako nezísť z úspešnej cesty – zostať jednotnou, sústrediť sa na inovácie, mať rozumné politické vedenie, sebadôveru a silu.
Svet je zložitý a bude ešte horšie. Nemôžeme si dovoliť ignorovať hlas rozumných, rozhľadených a hodnotovo ukotvených.