Akú knihu momentálne čítate?
Práve som dočítala krásnu knihu – debut autorky Claire Lombardo: To najlepšie v živote a úplne ma dostala. Je to príbeh štyroch sestier, jedného manželského páru a dávno skrývaného tajomstva z minulosti. Ako matku štyroch detí ma dosť zaujala tá dynamika súrodeneckého vzťahu, ale samozrejme aj štýl písania a dej. Vrelo odporúčam.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate? Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne vám ju čítal niekto iný?
U nás doma sa veľmi večer nečítalo, zato tatko, ktorý chcel byť spisovateľom, nám každý
večer vymýšľal vlastné príbehy na pokračovanie, ktoré sme doslova milovali! Ale pamätám si na klasické leporelo O mravčekoch a o svrčkovi, od Nováka, ktoré viem dodnes naspamäť a dokonca ho mám – už má 50 rokov, roztrhané, ale dolepené.
Ďalšia vzácna kniha z môjho detstva je paperback Lotka z Huncútskej ulice od Astrid Lindgrenovej, ktorú som dostala na 6. narodeniny a Huckleberryho Finna od Marka Twaina, ktorú dostala mamka pred takmer 70 rokmi v škole Za výborný prospech a vzorné správanie.
Asi úplne prvá, ktorú som si sama prečítala, boli Andersenove rozprávky. Zbierali sme so sestrou papier do zberu a jedna susedka vyhodila rozpadnutú tenkú knižočku, hneď som si ju zobrala a začala čítať.
A prvá z knižnice bola O zlatovláske a troch medveďoch – veľká a s krásnymi ilustráciami.
Máte obľúbeného autora alebo žáner?
Som taký všehožrút – keďže pracujem v knižnici a mám na starosti aj nákup nových kníh, čítam veľa a všetko, i keď mám obľúbených autorov, od ktorých sa neviem dočkať noviniek. Čítam klasiku, psychologické romány, detektívky, horory… jediné, čo veľmi nečítam, sú príbehy červenej knižnice, ale určite si niečo prečítam, keďže chcem mať prehľad.
A tým pádom aj vždy niečo nové objavím – nedávno som dočítala krásnu knihu – debut autorky Claire Lombardo: To najlepšie v živote.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
Autora, obsah… to u mňa rozhoduje, obálka až tak nie, hoci niekedy mi je ľúto, ak je horšia obálka a kniha tak zapadne, na škodu.
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Myslím, že asi prirodzene – ak nás zaujme nejaká kniha a niečo radi čítame, snažíme sa napísať čosi podobné… Alebo možno niekde v podvedomí vo mne ostanú pocity – keď sa mi kniha zabodla do srdca a vzbudila vo mne silné emócie, ktoré doznievajú ešte dlho a na knihu nezabudnem v momente, keď ju vložím do poličky. A podobne sa snažím písať aj ja.
Petra Džerengová (1972),
slovenská spisovateľka, vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, obchodnú fakultu. Po škole nastúpila do STV, kde pracovala niekoľko rokov ako redaktorka, moderátorka a scenáristka v zahraničnom spravodajstve.
Debutovala prózou Chcem len tvoje dobro (2005), s ktorou zvíťazila v čitateľskej ankete Knižnej revue Debut roka. Napísala o. i. knihy Za to mi zaplatíš, Pozri sa na seba, Nepýtaj sa, kde som, Ženy nášho rodu. Je úspešnou autorkou viacerých kníh pre dospelých i deti, za predaj ktorých dostala niekoľkokrát zlatú a platinovú knihu. Mnohé jej tituly vyšli aj v zahraničí. V rokoch 2013 – 2020 bola spolumajiteľkou vydavateľstva pre deti a mládež Verbarium.
Má štyri deti (na obrázku). Vo voľnom čase rada číta, behá, bicykluje a učí sa cudzie reči (dohovorí sa šiestimi jazykmi).
Pozn. mok:
Čo čítajú tí, ktorí píšu
Oslovili sme pre web magazinoknihach.sk viacerých slovenských prozaikov a prozaičky, aké knihy čítajú a prečo, prípadne ako. Pravidlá boli nastavené tak, aby ich pri odpovediach nezväzoval ani rozsah, dokonca ani dedlajn.