Bolesť ako obchodná príležitosť
Ľudské choroby boli a sú príležitosťou pre medicínske objavy, súcit a láskavosť voči trpiacim. Vôľa žiť je jedinečným obchodným artiklom. Preto sa priestor humanizmu stáva aj miestom obchodných príležitostí, v ktorých sa hranice ziskov posúvajú do neuveriteľných výšok.
Mamonári alebo filantropi?
Rozprávanie amerického investigatívca Patricka Raddena Keefa nie je jedným z mnohých krimitrilerov z prostredia farmaceutických firiem. Ide o skutočnú históriu jednej rodiny zviazanej s opiodiovou epidémiou v USA a zároveň o podobenstvo chamtivosti.
Kľúčové slová sú dve – Sacklerovci a OxyContin. Dynastiu pochádzajúcu od Arthura Saclera, potomka židovských prisťahovalcov z Poľska a Haliča, časopis Forbes pred niekoľkými rokmi zaradil medzi dvadsať najbohatších rodín v Spojených štátoch. Predbehli dokonca Rockefellerovcov.
Sacklerovci sústredení okolo troch bratov-lekárov si systematicky budovali imidž podporovateľov umenia. V tejto bohumilej aktivite prekonali aj hranice USA. Knižnica v Oxforde, jedno krídlo v Louvri, lekárska fakulta v Tel Avive aj archeologické múzeum v Pekingu mali (alebo majú) v názve obsiahnuté meno Sackler.
Rodina Sacklerovcov sa vždy snažila, aby bola spomínaná len v týchto pozitívnych súvislostiach. Sacklerovci sa k spojeniu so spoločnosťou Purdue Pharma neradi hlásili, ale práve Keefe sa podujal odhaliť zdroj ich bohatstva a ten má jediné meno. OxyContin – zázračný liek proti bolesti uvedený na trh v roku 1996, elixír novoobjaveného šťastia a úľavy, ale aj začiatok závislosti u tisícok ľudí a legálna droga v jednom (najlepšie účinkujúca po rozdrvení tabletky predpísanej lekárom).
Od uvedenia OxyContinu na trh zomrelo na predávkovanie opioidmi takmer pol milióna ľudí. Ide o častejšiu príčinu úmrtia ako autonehody alebo postrelenie. „V dôsledku predávkovania už prišlo o život viac Američanov než vo všetkých vojnových konfliktoch, do ktorých sa krajina zapojila od druhej svetovej vojny.”
Miliardy dolárov a státisíce obetí
Autor kroniky rodiny Sacklerovcov nešetril energiou a ponúka ich príbeh od úplných začiatkov. „Patriarcha“ Arthur mal ušľachtilé úmysly, keď sa pokúsil oslobodiť psychiatrických pacientov od krutých metód lobotómie a elektrošokov.
Pri uvedení zázračného lieku na trh však využil celú škálu serióznych prístupov aj reklamných praktík. Zakladal odborne pôsobiace časopisy, nepohrdol chytľavými sloganmi ani nápadnou grafikou. Uveril v úžasné inovácie zarábajúce nepredstaviteľné množstvo peňazí. Inzerciu smeroval na tých, ktorí lieky predpisujú. Naštartoval armádu obchodných zástupcov schopných vybudovať vzťahy s lekármi podporené štedrými bonusmi.
Dynastia Sacklerovcov má vo svojej galérii rozmanité postavy. Poniektorí boli povýšeneckí, iní príslušníci úspešného rodu stavili na serióznosť alebo na alternatívne životné štýly. Spájala ich lojalita a snaha maximalizovať zisky bez ohľadu na mravné, spoločenské či medicínske ohľady. Od podriadených očakávali to isté.
Kauza OxyContin
Kauza OxyContin sa v jednej chvíli (prednedávnom) dostala do novej fázy. Začali sa jej venovať prokurátori amerických štátov v priamom súboji s armádou profiprávnikov z farmafirmy. Nikto sa nechystal priznať zodpovednosť za zneužívanie lieku a jeho obete. V kritickej chvíli došlo ku kompromisnej dohode zachraňujúcej dynastiu a poskytujúcej verejnosti pocit zadosťučinenia.
Knižný príbeh sa v týchto pasážach stáva neveselým dokumentom krízového PR, mediálnych stratégií, vlastníckych machinácií či zneužívania formálneho práva. Ukazuje kapitalizmus ako kombináciu nevídanej invencie a obchodnej dynamiky, ale aj odporného zhrubnutia mravov v mene miliárd zarobených dolárov.
Jedna otázka zostáva prítomná nezávisle od toho, ako sa skončí kronika tejto dynastie. Existuje v tomto svete ešte miesto pre nezištnú pomoc trpiacim?
Ľubomír Jaško
Patrick Radden Keefe: Impérium bolesti (prel. Alexandra Strelková, Absynt 2024)