„Kedy nás už prestanú vraždiť?“
Juraj Vankulič a Matúš Horváth sú mená, na ktoré by sme nemali nikdy zabudnúť. S týmto cieľom teraz vychádza kniha Spúšť od publicistu, spisovateľa a kvír aktivistu Mareka Hudeca, v ktorej sa ich vraha rozhodol nemenovať.
Sfanatizovaný vrah, extrémizmus a doživotné traumy
Marek Hudec patrí medzi autorov, ktorých knihy vznikajú na základe ich vlastnej skúsenosti či nutnej potreby pochopiť isté skutočnosti a javy v spoločnosti. Aj preto sa v reportážno-historickej knihe Spúšť venuje noci, počas ktorej boli dvaja mladí muži zabití pred bratislavským podnikom Tepláreň. Aby nám podal skutočný a podrobný obraz toho, čo sa stalo, zhováral sa s viac ako päťdesiatimi ľuďmi, ktorí mu pomohli vyplniť medzery v informáciách. Samozrejme, všetky si ako bývalý novinár zodpovedne overoval z dvoch a viacerých zdrojov.
Nezaujímalo ho však iba to, čo sa stalo, ale najmä, prečo sa to stalo. Konanie mladého, len devätnásťročného, muža bolo výsledkom už dlhodobo dusnej a neustále eskalujúcej atmosféry v našej spoločnosti. Myslieť si, že bol jediný s podobnými názormi a postojmi nielen k LGBTI+ ľuďom, ale, ako sa ukázalo, aj k Židom či politikom, je mylné. Dôkazom toho je pohľad do mysle samotného vraha, genéza jeho minulosti, a tiež ukážky z manifestu, ktorým sa riadil.
Nebol v tom však úplne sám. Jeho prepojenie s celosvetovým hnutím akceleracionistov identifikoval Radoslav Bránik, odborník na extrémizmus, ktorý kedysi pôsobil ako garant národnej protiteroristickej jednotky pre problematiku extrémistických hnutí a monitoroval rôzne nebezpečné skupiny.
Okrem pochopenia toho, kým bol vrah a prečo tak konal, je však cieľ knihy ešte vyšší. Autor sa v nej totiž sústreďuje aj na duševné problémy a rôzne štádiá vyrovnávania sa s traumami, ktoré si z onoho večera so sebou mnohí a mnohé ponesú navždy. Vrátane neho samého.
Nechali sme to zájsť priďaleko
Už samotný názov knihy možno vnímať dvojako – na jednej strane ako spúšť na zbrani, z ktorej vrah strieľal, na druhej strane spúšť ako niečo, čo po sebe zanechal. Rozprávať sa s ľuďmi, ktorí ním boli 12. októbra 2022 traumatizovaní, nemohlo byť jednoduché. Marek Hudec mnohých z nich pozná, sú to jeho kamaráti a kamarátky, no aj vďaka nim, hoci ide o ťaživé výpovede, môžeme čítať komplexný súbor momentov, ktoré to v nás navždy uzavrú (ale rozhodne nie tak, že na všetko zabudneme). Doteraz sme totiž nemali šancu poskladať si všetky súvislosti a nemali sme ani dostatok informácií.
Analýza vrahových myšlienok a poukázanie na novodobé šírenie extrémizmu prostredníctvom sociálnych sietí a rôznych iných kanálov, o ktorých obyčajný človek ani nevie, vyhrocovanie emócií politikmi, šikanovanie v školách či dokonca aj na ulici, nás už predsa musí prinútiť zamyslieť sa nad tým, prečo sme boli ochotní nechať to zájsť až tak ďaleko. A či skutočne chceme, aby nám z detí vyrastali vrahovia s nulovou empatiou a nenávisťou k ostatným ľuďom.
Kniha však nie je len o ňom, o tom, čo vykonal a ako. Je aj o živote kvír ľudí na Slovensku, ktorú autor dopĺňa o ich históriu, najmä od vzniku Československej republiky, keď bola homosexualita na našom území zakázaná. „Kvír ľudia boli aj na začiatku dvadsiateho storočia vnímaní ako zvláštny úkaz, hriech alebo choroba a hrozilo im väzenie.“ Mnohí z nich to vtedy neuniesli a ich život sa skončil tragicky…
Podobne, ako sa skončil život dvoch mladých mužov pred bratislavským podnikom, v ktorom nachádzali útočisko a bezpečie. Knihu uzatvára jeden z najsilnejších príbehov – rozpráva ho Jurajova mama, ktorej syn sa domov už nikdy nevráti.
Alexandra Jurišová
Marek Hudec: Spúšť. Príbehy o láske a nenávisti (Absynt 2024)