Hana Roš, Matteo Farinella: Neurokomiks (prel. Barbora Lehotská, Monokel 2024)
Matteo Farinella: Zmyslokomiks (prel. Barbora Lehotská, Monokel 2024)
Prečo vypiť pohár vody na upokojenie nemá zmysel, ale pohár mlieka áno
Ľudské telo tvorí základnú biografickú situáciu každého človeka, no často vieme viac o fungovaní auta ako o našich zmysloch a orgánoch. Ich prirodzené používanie je pritom plné zvláštnych okamihov a nuáns, o ktorých bežne neuvažujeme, väčšinou až vtedy, keď niečo vybočí zo zvyčajných skúseností. Fascinujúcu cestu do hĺbania o fyziológii človeka ponúkajú dve knihy s príznačnými názvami Neurokomiks a Zmyslokomiks. Vedomosti z nich sú dobrou prípravou na prienik do tajomstiev mozgu a spôsobov, ako prostredníctvom zmyslov vnímame svet.
Neurovedec a ilustrátor
Ako vieme to, čo vieme? Ako spoznávame bezprostredné okolie a ako dokážeme vytvárať všeobecnejšie predstavy o veľkom svete? Má to na starosti náš mozog, znela by banálna odpoveď, neuspokojí však zvedavcov ochotných podrobnejšie preskúmať jeden z najzáhadnejších fenoménov ľudského tela. Pozornosť mu venujú lekári a vedci z celého sveta, ale aj tak je v ňom dosť neznámych procesov na ďalší výskum. Okrem toho je zaujímavý aj vizuálne, má množstvo stvárnení vo všetkých formách výtvarného aj grafického umenia a mimoriadne príťažlivo o ňom kreslí aj Matteo Farinella v diele nazvanom Neurokomiks. Vytvoril ho spolu s neurovedkyňou z Oxfordskej univerzity Hanou Rošovou.
Farinella originálne kombinuje expertné vedomosti vedca s pozoruhodnými ilustrátorskými schopnosťami a rozprávačskými zručnosťami, čoho výsledkom sú hneď dva komiksy vydané vo vydavateľstve Monokel v rýchlom slede za sebou. Výborne sa vzájomne dopĺňajú, ale čítať sa dajú úplne samostatne.
Druhým dielom je Zmyslokomiks venujúci sa pozoruhodným opisom vnímania sveta prostredníctvom zmyslov. Do slovenčiny obidve knihy preložila Barbora Lehotská.
Matteo Farinella má bohaté skúsenosti aj ako ilustrátor a v priebehu rokov si vypracoval vlastný štýl. Jeho diela sa nachádzajú v učebniciach a vo vedeckých publikáciách, osobitne sa zameriava na využitie grafických zobrazení vo vedeckej komunikácii, o týchto témach píše aj odborné články.
Neurokomiks ani Zmyslokomiks nemajú štandardných hrdinov, skôr sprievodcov po zákutiach ľudského tela. Začiatok obidvoch trochu pripomína Alicu v krajine zázrakov, resp. jej spôsob pohybu medzi svetmi. Z bežnej situácie sa odrazu ocitla v neznámej krajine a to isté sa udialo mužovi v Neurokomikse a žene v Zmyslokomikse, pričom v Neurokomikse sa to odohralo takmer surrealisticky, keď sa muž vznesie na stranu knihy, ktorú číta tajomná žena, a prostredníctvom lúča svetla a zraku sa ocitne v mozgu. V Zmyslokomikse na začiatku žena využívajúca virtuálnu realitu utrpí zásah prúdom, upadne do bezvedomia a podnikne tak trochu fantazmagorickú cestu vlastnými zmyslami.
Fantastické útvary v našich mysliach
Už z obálok je zrejmé, že autor venoval vizuálnemu stvárneniu mimoriadnu pozornosť. Základný nástroj, ktorý využíva, sú metafory, no značnú energiu vložil aj do detailov štruktúry. Napríklad v Neurokomikse neuróny zobrazil ako les, neurotransmitery sú zas postavičky s kľúčmi odomykajúcimi dvere s názvom receptory. Najznámejšie neurotransmitery sú dopamín (využívaný pri odmeňovaní a učení sa) a sérotonín (podporuje príjemné pocity). Pri učení a pamäti hrá rozhodujúcu úlohu aj hipokampus nakreslený ako morský koník píšuci na písacom stroji, čo je príjemná významová hra, pretože v latinčine slovo hippocampus znamená práve morského koníka.
Na zobrazenie krajiny mozgu využil Farinella aj širokú škálu zvláštnych oblých útvarov alebo kriviek, to všetko spolu vytvára dojem neustálej aktivity, života s navzájom prepojenými zložkami. Ekosystém mysle obývajú aj rôzne príšerky a nezvyčajné bytosti. Ako postupne muž preniká do hlbších štruktúr mozgu, zoznamuje sa nielen s novými témami (neuróny, synapsie, elektrické signály, nervové dráhy, neuroplasticita), ale aj so sprievodcami. Tých predstavujú poprední odborníci vo svojej oblasti, hneď prvý sprievodca, ktorého stretneme na začiatku príbehu, je Santiago Ramón Y Cajal, neurovedec a nositeľ Nobelovej ceny.
Celkový priaznivý dojem z Neurokomiksu podporuje fakt, že je síce plný odborných výrazov, ale zároveň je to vedecká pomôcka a na viacerých stranách sa text ani nevyskytuje, čitateľstvo má možnosť na chvíľu relaxovať len pod vplyvom fantastických čiernobielych ilustrácií. Mozog je „jadrom celej existencie“, cesta sa začína zložitým vesmírom neurónov: „Všetko sa začína a končí v neurónoch: Informácie putujú zo zmyslových receptorov do nervov, ktoré ovládajú svaly. Všetko, čo cítiš, čo si pamätáš a čo sa ti sníva, sa zaznamenáva v týchto bunkách.“
Mozog je určite aj zdrojom problémov, za istých okolností si vyžaduje novú a novú stimuláciu, Farinella sa týmto témam nevyhýba a v knihe sa uvádzajú aj spôsoby, akým vzniká závislosť od alkoholu a drog.
V zajatí zmyslov
Druhá kniha od Mattea Farinellu Zmyslokomiks je rozmanitejšia v témach, pretože sa v jednotlivých kapitolách zaoberá postupne každým zmyslom. Rovnako pritom poskytuje pomerne veľa odborných informácií, takže jej informačná hodnota pre laikov je značná. Navyše tu nájdeme aj pomerne veľa zaujímavostí súvisiacich s ľudským telom. Napríklad sa dozvieme, koľko štvorcových metrov má najväčší orgán, koža. Alebo fakt, že čili nestimuluje chuť, ale receptory bolesti, prečo vypiť pohár vody na upokojenie nemá zmysel, zato pohár mlieka áno. Ak by sme dostali za úlohu vymenovať chute, asi by väčšina vymenovala sladkú, horkú, kyslú a slanú. No existuje aj piata s názvom umami. Pomenoval ju v roku 1908 Kikunae Ikeda, ktorý študoval zloženie hnedej riasy potrebnej na uvarenie polievky. Izoloval z nej glutamát a vedci o mnoho rokov neskôr zistili, že práve pre túto chuť máme aj receptory.
Zmyslová skúsenosť mala veľký vplyv aj na literatúru, pri čuchu napríklad vystupuje v komikse Marcel Proust, ktorý si pri zahryznutí do madlenky uvoľnil proces spomienok, čoho svedkami sme mohli byť v Hľadaní strateného času.
Farinellov prínos spočíva v jednoduchom a zrozumiteľnom vysvetľovaní zložitých a komplexných javov, akými sú interakcie medzi zmyslami alebo medzi zmyslami a nervovou sústavou. Vyvinul si originálny výtvarný štýl kombinujúci vedeckú presnosť a umeleckú voľnosť s až detskou hravosťou. Využíva jednoduché, no účinné kresby, ktoré dopĺňajú text a zároveň umožňujú čitateľovi ľahko sa orientovať v zložitých konceptoch. Zobrazenia zmyslových orgánov, ich štruktúr sú realistické, no s dostatočnou mierou abstrakcie, aby zostali zaujímavé.
Prístupnosť vedeckého poznania
Jedným z najpôsobivejších vizuálnych prvkov je spôsob, akým Farinella zobrazuje prepojenie medzi zmyslovými zážitkami a emocionálnymi či kognitívnymi reakciami. Či už ide o scénu, kde zmysly spolupracujú na vytvorení gastronomického zážitku, alebo o ilustráciu hudobného vnímania, Farinellove ilustrácie dokážu zachytiť bohatstvo a komplexnosť ľudského prežívania.
Neurokomiks a Zmyslokomiks sú originálne diela spájajúce vzdelávanie s umeleckým zážitkom. Farinellov prístup k neurovede a zmyslom je osviežujúci, pretože sa nesústredí iba na vedecké fakty, ale aj na to, ako tieto fakty vplývajú na náš každodenný život. Komiksy ponúkajú zasvätený pohľad do fungovania ľudského tela a mysle, pričom zostávajú prístupné pre laické čitateľstvo. Hoci sú obidve diela cielené predovšetkým na mladšie publikum, určite si nájdu priaznivcov v každom veku, pretože pri ich čítaní je predpokladom skôr zvedavosť ako vek.
Ján Blažovský