Akú knihu momentálne čítate?
Mám rozčítané dve prózy. Sviece dohárajú, majstrovské dielo Sándora Máraia, ku ktorému sa celý život vraciam, a román Nacista a holič od Edgara Hilsenratha. Páči sa mi príbeh o vydaní tejto grotesknej tragicko-komickej knihy. Edgar Hilsenrath, nemecko-židovský prozaik, ponúkol šesťdesiatim vydavateľstvám v Nemecku rukopis románu o masovom vrahovi, ktorý si po páde tretej ríše zmení identitu, odcestuje do Palestíny, a zapojí sa do boja o samostatný štát Izrael. Všetky nemecké vydavateľstvá vydanie prózy odmietli. Nakoniec román vyšiel v roku 1971 vo vydavateľstve Doubleday a stal sa celosvetovým bestsellerom. Bol preložený do 18 jazykov a predalo sa z neho vyše päť miliónov výtlačkov. Spisovateľ by sa nemal nikdy vzdávať.
Aká kniha bola prvá vo vašom živote, na ktorú si spomínate?
Nespomínam si. Ale čítal som v detstve dobrodružné príbehy Karla Maya o severoamerických Indiánoch. Potom veľmi skoro, keď som mal asi trinásť rokov, som začal čítať Dostojevského Zločin a trest a Bratov Karamazovovcov, pokračoval som Kafkovým Zámkom a Procesom a Camusovými románmi Cudzinec a Mor… Otec mi čítanie zakazoval, ale aj tak som tajne čítal pod paplónom v posteli. Svietil som si baterkou a bál som sa, že to zistí.
Akú knihu ste čítali ako prvú, prípadne vám ju čítal niekto iný?
Asi to bola nejaká rozprávka. Možno o Troch zhavranených bratoch, o Bračekovi jelenčekovi, alebo rozprávka o Popolvárovi. Moja milovaná mama sa musela starať o sestru, brata, o mňa, variť, prať, upratovať, žehliť… Nemala čas, ani silu, čítať nám večer rozprávky. Otec knihy neuznával, každý deň ma bezdôvodne zbil. Bol presvedčený, že takto sa na Slovensku „správne“ vychovávajú deti.
Máte obľúbeného autora alebo žáner?
Samozrejme, že mám obľúbených autorov. J. D. Salingera, W. Styrona, G. G. Márqueza, H. Hesseho, G. Grassa, K. Hosseiniho. Z našich Timravu, M. Kukučína, J. Cígera Hronského, P. Pišťanka… Pravidelne sa vraciam k M. Válkovi, J. Prévertovi, V. V. Majakovskému, D. Al-Dín Rúmímu. Čítať básne je pre spisovateľa a dramatika mimoriadne prínosné.
Asi preto, že som študoval na univerzite literatúru, podceňoval som tak trochu žánrovky. Potom som si prečítal kultový Orwellov antiutopický román 1984, Huxleyho sci-fi Prekrásny nový svet, alebo Larssonovu kriminálku Muži, ktorí nenávidia ženy a pochopil som, že dobrí žánroví autori sú niekedy lepší ako uznávané hviezdy umeleckej takzvanej vysokej literatúry.
Čo si všímate na knihách predovšetkým?
Celý život sa čítaním učím písať. Všímam si prvé vety v románoch, prvé odstavce, závery príbehov, dialógy, motívy, a často len v náznakoch skryté tie najzásadnejšie posolstvá. Bariccove opakujúce sa refrény v Hodvábe. Keď chce niekto napísať dobrú knihu, musí veľa čítať. Ale nie všetko, čo mu príde pod ruku. Je kopec schematickej „literatúry“. Na druhej strane, vždy máme možnosť posúvať sa vpred napríklad prostredníctvom čítania literárnych časopisov, navštevovania besied, čítačiek, literárnych podujatí, ktorých je na Slovensku mnoho a sú z,a nimi ľudia, ktorí sa roky v literatúre pohybujú a robia to dobre.
Písanie kníh je rovnaké remeslo ako všetky iné ľudské zručnosti. Aj dobrý hudobník musí každý deň cvičiť, tak ako Roger Federer musel každý deň trénovať. Mal som to šťastie, že som ho videl hrať naživo na Roland Garros. Bol to pre mňa veľký zážitok.
Inšpirujete sa niektorými autormi pri svojom písaní?
Mal som v živote obdobie, keď som za týždeň prečítal aj dva, tri romány. Takže určite som ovplyvnený mnohými autormi. Inšpirujú ma. Ale rovnako sa inšpirujem aj dobrými filmami, obrazmi, tancom, športom, hudbou. Mám rád citát fotografa Karola Kállay, ktorý povedal pred rokmi, keď sa ho televízny redaktor spýtal, ako sa robí dobrá fotografia. Parafrázujem: „Je to naozaj veľmi jednoduché. Treba veľa cestovať. Počúvať dobrú hudbu, ale nielen Beethovena, Mozarta a Rachmaninova, ale aj Pink Floyd a Queen. Čítať Johna Steinbecka, Umberta Eca, ale aj detektívky a dystopické romány. Chodiť do kina na Pasoliniho, Formana, Bergmana, ale aj na komédie a dokumenty. Pravidelne navštevovať galérie a počúvať rozhovory obyčajných ľudí v sobotu doobeda na trhovisku… A potom už len stlačíte spúšť na fotoaparáte…“
Jozef Heriban
spisovateľ, scenárista a režisér knižne debutoval novelou Niekto na mňa stále píska (1996), ktorá získala v anonymnej súťaži Literárneho fondu 1. miesto. Napísal o. i. romány Intimita vlkov (2008), Posadnutosť (2009), Ružový trojuholník (2010), Garážové Libertango (2023… V roku 2013 vydal román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý získal Cenu Slovenského centra PEN. Absolvoval množstvo kurzov a medzinárodných workshopov argentínskeho tanga, okrem iného aj u profesora Rodolfa Dinzela v Buenos Aires…
Pozn. mok:
Čo čítajú tí, ktorí píšu
Oslovili sme pre web magazinoknihach.sk viacerých slovenských prozaikov a prozaičky, aké knihy čítajú a prečo, prípadne ako. Pravidlá boli nastavené tak, aby ich pri odpovediach nezväzoval ani rozsah, dokonca ani dedlajn.